Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;

družne prísl.;

družnosť -i ž.

družnosť -ti ž.

družnosť -ti ž. ▶ priateľský, nenútený vzťah medzi ľuďmi; vlastnosť, správanie toho, kto je družný, spoločenský, priateľský; syn. priateľskosť: d. rodiny, kolektívu; mať pocit istoty a družnosti; vyznačovať sa družnosťou; byť obľúbený pre svoju d.; Obdivoval som najmä ich chlapskú družnosť a verné priateľstvo. [A. Chudoba]; Žili sme na rozhraní chudoby a biedy, ale vo veľkej súdržnosti a družnosti. [R. Kaliský]; Všetci predsa máme jediný život a treba ho prežiť v ľudskej družnosti. [KN 1998]; V živote na vidieku sa vytratila družnosť, každý sa zatvoril do vlastnej ulity. [Ska 2002]

družnosť p. kolegialita, priateľstvo

kolegialita vzťah a vedomie súdržnosti medzi kolegami • kolegiálnosť: urobiť niečo z kolegiality, z kolegiálnosti • priateľskosť • družnosť • súdržnosť • spolupatričnosť: pocit súdržnosti, spolupatričnosti

priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť

družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-á beseda;

družne prísl.;

družnosť, -ti ž.