randoš i ronďoš m. (rändoš, randzoš) 1. koberec tkaný z nastrihaných handier: Na izbu rosprestrela handrovie koberce, čo volajú rondoše (Králiky BB); ronďoše (Mur. Dl. Lúka REV); randzoš (Hranovnica POP) 2. jstrsl, jzsl, ojed. vsl expr. nadávka otrhanému, neporiadnemu al. nezbednému človeku: Ot kaďejakíh roňďošóv sa tu já ňedám naháňať! (V. Maňa VRB); Choj mi z oší, ti rändoš, vet ti ňijäkí majetog ňemáš! (Kokava n. Rim. RS); Takí rondoš, a bude sa tu rostahovat! (Brezová p. Brad. MYJ); Majú takého rondoša, dicki čosik vivede (Červeník HLO); Ti roňďošu jeden! (Hatalov MCH); Čo śi śe uš ňeožeňil, ti ronďošu! (Torysa SAB); rändoš (Dlhá n. Or. DK); randoš (Kalinovo LUČ); ronďoš (Spiš. Bystré POP)
ronďoš p. randoš