vedomie [-ie, -e, -í] s uvedomenie, uvedomovanie si niečoho, vedomosť o niečom, povedomie: ja gistecz y rukoymye swe gsme vlastnye peczeti swim dobrim wiedomyem prziwiesiti kazali k tomuto listu (KREMNICA 1449); y okolo nas mame wedomi, zachowal se wsudy dobre, protozja tomuz Girikoui Klobuczkemu dawam tento swoy list na suedomi (ŽABOKREKY 1567); kterj wedomj wecy učenjm potwrdil, skussenj gest (KoB 1666); žadnemu remeselnikowi nebude sloboda wlnu, pradzy anebo co gineho bez mistroweho wedomia kupity (CA 1675); co by potrebneho bylo, to i bez vedomi urednika zaopatrit ma (VRŠATEC 1683 U2); penize, totissto fl 150, kde sem obratil, tess pre buduce wedomy ditkam mim dokladam (BENICE 1764); klewetáný toto po celém dwúre buďe rozňeseno, z dwúru potem wistúpí na ulice a place, na placoch a ulicách prigďe do wedomý wssem Cahira obiwateľum (BR 1785); s wedomjm Betlema Turci Lippu wzaly (MVP 18. st) L. dať, dávať na v., dávať v. oznamovať, oznámiť, informovať: ja, richtar Lorencz y s mymy burgarmy, W. M. na wiedomy dawamy, czo sme slysssely (HLINNÉ 1585 E); znamo činjme tymto listem našjm všem vubec a vedomi dávame, že gsu pred nas predstupili tovariši remesla našeho (SKALICA 1637 E); ponižene davame na vedomi, že jesu ludie u nas, ludie i po sedemdesati letech stari (BOŠÁCA 18. st LP); daj mi na vedomi, že nemam ufani (PV 18. st)