prorok, prorokovač m 1. kto predpovedá budúcnosť, veštec: ffalessny prorocy činity budu diwy a zazraky tak, žeby zwedly y wiwolene (ZA 1676); augur: hádáč, prorok (WU 1750); vaticinator: prorok, prorokowač (KS 1763); (ľudia) pohanú, hadačú a prorokú posluchagú (BlR 18. st) 2. náb hlásateľ božej vôle: prorocy od dáwna prorokowali mesyasse Krysta (CC 1655); Buch račsil zkrze proroka napomenuti krale Iožiasse (PREŠOV 1678); co skrz proroky hlásáno bylo, to se w dnessnej den vskutku splnilo (MaK 1749) mluwy sam Pan Buch skrze proroka Ozeasse (MS 1758); -yňa, proročnica ž veštkyňa: musiss Hannu prorokinu nasledowaty, ona zanechala pekny obraz pannam (COB 17. st); byla Ánna prorokyna, dcéra Samuélowá (KB 1756); vates: prorokyňa (KS 1763); Barak z proročnicu Debora rečenu wojsko Sisarowe prewýssyl (PrW 1780); -cký príd k 1: prorockeho umenj znamosť z wule bohuw gsem dosahl (PT 1796); k 2: a tak podle pýsma prorockého wtelil se gest syn Boha žiwého (CC 1655); nekdy synowe prorocky o hrncy prewelmy horkem z kwilenim a s ponosowanim pred Elizeussem wikrikowali; to gest, co by sam Buch skrze prorocke usta mluwil (MS 1749; 1758); rozhláss w srdci swém tyto slowa prorocké (BlR 18. st); -cky prísl k 1: prophetice: prorocky (PD 18. st); -ctvo [-o, -í] s predpoveď budúcich udalostí, veštba: proroctwý splňit ráčil swú smrti predrahu (CC 1655); splnilo se proroctwy swateho Pawla (WO 1670); prophetae: proroctwo (KS 1763); (hada) že Foloen zamorduge, proroctwy predpowedelo (PT 1778)