roztaviť dok. tavením rozpustiť: r. železo, sklo;
nedok. roztavovať
// roztaviť sa: drôty sa r-li;
nedok. roztavovať sa
roztaviť sa -ví sa -via sa roztav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.
roztaviť -ví -via roztav! -vil -viac -vený -venie dok.
rozmrznúť prestať byť zamrznutý • odmrznúť: zem, pôda rozmrzla, odmrzla; mrazená zelenina odmrzla • rozpustiť sa • roztopiť sa • roztaviť sa (stať sa kvapalným): ľad, sneh sa rozpustil • porozmŕzať • poodmŕzať (postupne; o viacerých veciach)
rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy
2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)
3. p. roztiahnuť 1
roztaviť p. rozpustiť 2
roztaviť, -í, -ia dok. (čo) žiarom, veľkým teplom premeniť niečo tuhé na kvapalinu; roztopiť, rozpustiť: r. železo, olovo; r. sklo, vosk; Roztavila svojím dychom list rastliny, ktorý nočný mráz vykúzlil na sklo. (Kuk.); pren.. bás. roztaviť chladné, vypočítavé srdce (Kuk.) obmäkčiť; Chladnú tvrdosť roztavím (Ráz.) obmäkčím;
nedok. roztavovať, -uje, -ujú
|| roztaviť sa žiarom, veľkým teplom sa premeniť na kvapalinu, roztopiť sa, rozpustiť sa: oceľ sa roztaví, drôty sa roztavia; pren. bás. V toto leto sa jeho strnulá bytosť roztavila (Roy) stal sa srdečnejším, prístupnejším;
taviť, -í, -ia nedok. (čo) rozpúšťať pomocou vysokej teploty pevnú hmotu (najmä o rude a kovoch): t. rudu, kov, železo;
dok. roztaviť
|| taviť sa rozpúšťať sa pri vysokej teplote (najmä o rude a kovoch);
dok. roztaviť sa
roztaviť dok. tavením rozpustiť: Mosädz misíťe rostaviť, čuo šetki škári na zvonci pozalieva (Zázrivá DK); Poton sa to (kotol) naťieralo tou letvaserovou, ako tou rostavenou vodou zo solnej kiselini (Žarnovica NB)