ťahavý príd.
1. zdĺhavý, rozvláčny; (o speve) pomalý: t-á reč; ť. spev, ť-á pieseň; ť. zvuk dlho znejúci
2. (o rastlinách) popínavý: ť-é ruže;
ťahavo prísl.: ť. spievať;
ťahavosť -i ž.
ťahavo 2. st. -vejšie prísl.
1. zdĺhavý, pomalý, rozvláčny: ť. tón, ť. hlas, ť-á melódia, ť-á pieseň; kráčať ť-ým krokom; ť-á reč; Z pŕs sa jej vyrval ťahavý výkrik. (Vans.)
2. (o rastlinách) popínavý: [podrast] poprepletaný ťahavými rastlinami (Ondr.);
3. zried. rozpínavý, rozpínajúci sa: žahavou hmlou zahalené bane (Lask.);
ťahavo prísl. k 1: ť. spievali (Jégé);
ťahavosť, -ti ž.