Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pomaly

I. prísl.

1. nie chytro, zdĺhavo, nenáhlivo, zvoľna, op. rýchlo; chytro: čas plynul p., kráčal p. hore kopcom; robiť p., ale isto

2. postupne, pozvoľna: p. si zvykať na niečo

3.plat. cit. s význ. výstrahy, vyhrážania, počkaj(te): no len p., to sa ešte ukáže!

II. čast. takmer, skoro, už: človek by ho p. ani nepoznal, je už p. mládenec


pomalý príd.

1. pohybujúci sa, prebiehajúci malou rýchlosťou, nenáhlivý, op. rýchly; chytrý: p-é auto; p. krok, p-é napredovanie, p-á robota; byť p. v práci ťarbavý

2. postupný, pozvoľný: p. úpadok, p-é umieranie;

pomalosť -i ž.: slimačia p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pomalý; pomalosť ‑i ž.
pomaly prísl. i čast.

pomalý -lá -lé 2. st. -lší príd.


pomaly 2. st. -lšie prísl.

pomaly čast.

-ly/316468±521: partikuly 94 pomaly/94

-ly/316468±521 55.49: adverbiá 1. st. 36309→36202
+38
−40
pomaly/32280 napoly/3466 dopoly/239 spoly/178 odpoly/39

-y/8672296±14290 3.63: adverbiá 1. st. 246164→241746
+641
−40
pomaly/32280 navždy/11051 naposledy/11043 mlčky/6578 automaticky/5715 dokopy/4371 politicky/4128 fyzicky/4041 historicky/3512 napoly/3466 naveky/3256 ekonomicky/3163 anglicky/3084 (992/146058)

-y/8672296±14290 4.74: partikuly 14512 prakticky/10256 bezpochyby/2983 fakticky/530 dokopy/317 naposledy/224 dohromady/108 pomaly/94

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nešikovný 1. ktorý je málo zručný, nepohotový v pohyboch, vo vystupovaní, v správaní al. v konaní; svedčiaci o tom (op. šikovný) • neobratný nemotorný nezručný: nešikovný, neobratný, nemotorný tanečník; neobratný, nezručný kosec; robiť neobratné, nemotorné pohyby; nešikovné, neobratné rokovanianeuhladenýexpr.: neohrabaný hranatý (bez ladnosti, plynulosti v pohyboch al. v správaní): neuhladené, neohrabané vystupovanie; neuhladený, hranatý spôsob nadväzovania známostiexpr.: kľavý kyptavý kurtavý krchňavý grambľavý galbavýnár. nekaľavný (málo manuálne zručný): kľavý, kyptavý učeň; byť v robote grambľavý, galbavý; nekaľavná dievkahovor. zastar. kylavý: do roboty bol trocha kylavýneohybný (bez ohybnosti, pružnosti): nešikovné, neohybné prstynesúciexpr.: netrebný nemožný (bez schopností potrebných v pracovnom procese): nesúci, nemožný, netrebný remeselníknepraktický (bez schopnosti robiť niečo účelne): nepraktický človekťažkopádny pomalýexpr.: šuchtavý ťarbavý ťarbácky (bez potrebnej obratnosti, svižnosti): ťažkopádny rečník; pomalý, šuchtavý, ťarbavý, ťarbácky predavačhovor. pejor.: babrácky fušerský (ktorý všetko pokazí): babrácky, fušerský opravárpren. drevený (málo manuálne zručný al. pohotový): nešikovný, drevený chlappren. ľavý (používajúci akoby iba ľavú ruku): do všetkého si ľavýpren. deravý iba v spoj. mať deravé ruky (neschopné chytiť, udržať niečo)

2. p. neprimeraný 1


pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivo znenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhle ponenáhlo poznenáhla poznenáhle sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľna pozvoľna voľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivo ospalo malátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavo prplavo šiplavohovor. expr.: babravo babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krok slimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

porov. aj pomalý 1

2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľna pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhla poznenáhle sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

3. vyjadruje výzvu • počkaj počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličky pomalinky

4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmer temer bezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličky pomalinky pomalilinky


takmer obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí; vyjadruje, že veľa nechýbalo a dej by sa bol uskutočnil • skoro bezmála temer: takmer, skoro narazili do stromu; bezmála, temer sa minulipomalyexpr. čajsi: je už pomaly najlepší; bolo už čajsi osem hodín, keď prišliuž-už priam: už-už, priam by ho boli chytiliviac-menej takrečeno takpovediac: víťazstvo má viac-menej hovor. praktickykniž. kvázi: povedali mi, že kvázi patrím do rodinylen-len len-len že hovor. tak-tak že dobre že div div žezried. len toľko že (v spojení so záporným slovesom): len-len (že), tak-tak že nespadolfraz.: veľa nechýbalo len vlások chýbal: veľa nechýbalo a boli by sa prevrátilipribližne (vyjadruje približnosť): sú približne rovnakí


ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahko obťažne prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudno trudneexpr.: lopotne krvopotne znojne mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažko naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne silno silne veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživo tiesnivo zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestne bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly dlho zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2


váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlaskolísavý: kolísavá povahanerozhodný: nerozhodná odpoveďnepevný tápavý: nepevné, tápavé pohybyexpr. habkavý: habkavý krokotáľavý okúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapecrozpačitý: rozpačitý pohľadpomalý zdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá rečbezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na miestezdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča


voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnený neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený nenútený nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzený nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväzný neviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby


zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavo piplavo babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírne zoširoka široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčne rozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačite rozvlačito (Timrava)

3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavý šiplavý prplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pomaly, pomalšie prísl.

1. nie rýchlo, mierne, zdĺhavo; lenivo, ťarbavo: Pomaly, potíšku vykĺzla spod periny. (Rys.) Hospodárstvo pomaly rástlo. (Taj.); p. rozprávať, p. ísť, p. pracovať; U nás všetko išlo pomaly, bojazlivo. (Vaj.); pomaly tečúci potok (Vaj.); hovor. p. ďalej zájdeš; pomaly, ale isto

hovor. božie mlyny pomaly melú (melú pomaly), ale isto (prísl.) trest, odplata nikoho neminie;

2. postupne, nenáhlivo: Ako hovoril, pomaly sa stával istejším. (Sev.) Pomaly vžil sa do všetkých povinností. (Kuk.) Pomaly sa dolina šíri. (Ráz.) Slnce pomaly sa tratí. (Kal.) Babka sa pomaly uspokojila. (Zúb.) Rôčky sa pomaly míňali. (Čaj.)

3. čoskoro, za istý čas; temer, skoro: Pomaly boli by ste viac u strýka ako doma. (Al.) Pomaly nebude žinčice. (Kuk.) Je pomaly osem hodín. (Urb.) Všetko bolo zasiate a pomaly i zaorané. (Tomašč.) Pomaly nemáš komu veriť. (Laz.) Človek by ho pomaly ani nepoznal. (Sev.)

4. blíži sa citoslovcu vyjadruje výzvu, počkaj, počkajte: Jáj ha, moji milí, hohó, pomalšie! (Pláv.) Len pomaly, všetci sa poddáte. (Vaj.) No len pomaly! — No len pomalšie, Pódi! (Tim.)


pomalý, pomalší príd.

1. vykonávaný, prebiehajúci, pohybujúci sa malou rýchlosťou, nenáhlivý, mierny, zdĺhavý: p. pohyb, p-á chôdza, p. krok, p-é tempo, p. let; p. chod (napr. vlaku); p-á reč; p-á práca; p-é vybavovanie (napr. spisu, žiadosti); p. život jednotvárny, pomaly plynúci; Pomalými dúškami vypije víno. (Laz.); p-á rieka pomaly tečúca; p-á veta pomaly vyslovená; šport. p-á prihrávka, p-á lopta;

2. (o človeku al. o zvierati) pohybujúci sa príliš pomaly, nepohotový: p. človek, byť p. v práci; p. vôl (Rys.);

pomalosť, -ti ž. vlastnosť pomalého človeka, ťarbavosť; pomalé tempo: p. hráča; Každý jeho krok bol ťažký svojou pomalosťou. (Pláv.) Na všetkom leží prikrývka pomalosti, malátnosti. (Karv.)

pomáhly p. pomaly


pomaly (pomáhu̯i)
I. prísl.
1. csl nie chytro, nenáhlivo, zvoľna; zdĺhavo: A za ťím klpkom išu̯a pomali ďieuka (Podkonice BB); Tan son si až otpočívala a uš pomáli som išla domóu (Dobrá Voda PIE); Vžal som še od mojeho sušeda - gazdi, ja koňe odvadzel a som išol pomali do domu (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. pomali ďaliéj újďeš (Bošáca TRČ), pomáhu̯i dálej zájdeš (Kúty SKA), pomáli, ale isťe (Rim. Píla RS), hore brehom pomáli, dole brehom nenáhli (Lukáčovce HLO) - všetko čo sa robí s rozvahou má väčší nádej na úspech; pomáli - plad malí (Rim. Píla RS) - za pomaly vykonanú prácu býva obyčajne malá odmena
2. csl postupne, pozvoľna: Ko_dzme sa dobre najedľi, ohňík pomale dohorievau̯, poňiekerí zme si poľíhaľi (V. Lom MK); Družba sa pomalej krúťev a podau̯ jej ces stvol paľičku z ručňíkom a kvietkom (V. Maňa VRB); Jak potancuvaľi, starši družba vźal mladej veňedz a pomali śe šicko začalo roschodzidz domu (Rankovce KOŠ); Aľe pomali na sebe zvikli (Brezina TRB)
F. z dobrín pomali (Bošáca TRČ) - kvalitné veci al. príjemné chvíle si treba šetriť, viac ich užiť; pomáli človek zvikne aj na šibenicu (Slavošovce ROŽ) - postupne (s rozvahou) sa dá všetko zvládnuť, prekonať
II. čast. takmer, skoro, už: Aľe todej už bolej barance veľkie, čajsi pomalej ouce (Lešť MK); Pomáli už aj zima príďe (V. Bielice TOP)


pomalý1 príd. pohybujúci sa al. prebiehajúci malou rýchlosťou; nenáhlivý: To je takí pomalí človek (Hor. Lehota DK); Ona ňeňi taká čiperná jag vi, to je iní tip, je pomalá (Lapáš NIT); pomaľí vlak (Prievidza)

pomalý2 príd. trochu malý, pomenší: Isťek sa ťi pomalie tie topánki! (Dol. Lehota DK)

pomalý1 príd. pohybujúci sa al. prebiehajúci malou rýchlosťou; nenáhlivý: To je takí pomalí človek (Hor. Lehota DK); Ona ňeňi taká čiperná jag vi, to je iní tip, je pomalá (Lapáš NIT); pomaľí vlak (Prievidza)

pomalý2 príd. trochu malý, pomenší: Isťek sa ťi pomalie tie topánki! (Dol. Lehota DK)

pomaly, čes pomalu prísl
1. nie rýchlo, mierne, nenáhlivo, lenivo: richtari, kdy do zámku jich zbieram, tak velmi pomaly penezi prinesu (BOJNICE 1614-19 E); když cechmister pokladniczu zawre, bude slobodno z druhim mluwit, ale tiho, pomali a pocztiwe (CA 1675); (liek) kdy počne wrieti, segmy z ohne, miessag pomalu, pokudz sslaym se pomjne (RT 17. st); za čnosťu ide ňenawist spessňe, ňe pomaly (GV 1755); lente: pomálu, poneznáhlu, wáhawe, leniwe (KS 1763); necht wirjka pomalu a zdluha geden otčenáss (VP 1764); (leňoch) rano pomaly z postely se zdwihuge (SJ 1784)
F. pomaly daleg zagdess (SiN 1678) ak sa má niečo dobre robiť, potrebuje to svoj čas
2. postupne, po častiach, potroche: (strýc prosil synovca) wydaway mňe nebo y zenie mogi (zo sumy za predaný dom) pomalu tak, abych ja nebo zena ma žiwi bychom mohli byti podle was (ŽK 1489); syn mug dlusen my ostawa sprawedliweho dluhu, czo odde (!) mne pomalu odbiral, do sta f1 (ŽILINA 1617); zwiklost necnostlywa pomalj dnu wlezuwa (KoB 1666); masa howazeho lib 70, toto se mu nemuohlo dat naras, ale pomali se dawalo (ŽILINA 1712); permodice: potrochu, potrossku, skrowňe, pomálu (KS 1763); pjsek ten pomalu w kamen se promenuge a twrdne (VP 1764)
F. kdo pomaly werne zbjra, welky poklad nadobywa (Se 18. st); kdo pridáva k babce babku, nabýva pomalu statku (PCh 18. st) našetriť sa dá aj z malých čiastok
3. trochu, málo, slabo: (nachádza sa) we dwuch prystodolkoch pomaly sena (BYTČA 1614); winohradi, czo se doticze, pomali se na nich ukazalo (plodov) (ŠAŠTÍN 1621); (svedok ho bakuľkou) geden ras len pomali uderil (RAKŠA 1756); (odsúdenca) každý deň viváďali na plac a tam ňekolikrát ohňivími klešťámi pošťípali lechko a pomálu, bi tím dlžég žil (BR 1785)
4. čoskoro, takmer, skoro: (žiačik) tak mnoho se navčj, že potom bude mocy slabikowati, pomálu y čjsťi (DA 1751); na mydlo, ktereho sa nazbyeralo pomaly desat funtow (N. MESTO n. V. 1772); pomalu cele shromažďenj mezi sebau sseptaťi začalo (PT 1796)


pomalý príd prebiehajúci malou rýchlosťou: mnozí proto od pomaleg cestj odstupugj (CS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo ich pomaly derie qui les use lentement
dvíhajúcej sa a pomaly une structure devenue et lentement
je pomalý a ruka est lent et la main
odpor, vstúpil pomaly, trochu résistance, entra lentement, un peu
plť sa pomaly vzďaľovala le radeau s'éloigne lentement
pomaly kráčal pod okno marcha lentement sous la fenêtre
pomaly skláňalo k obzoru déclinait lentement vers l'horizon
sa pomaly k lietadlu lentement vers l'avion
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu