Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trápiť -i nedok. spôsobovať teles. al. duš. utrpenie; sužovať, znepokojovať: hlad, smäd, bolesť ho t-i, t-i ho svedomie; t. niekoho otázkami; t. zvieratá týrať, mučiť, trýzniť;

opak. trápievať -a

// trápiť sa

1. teles. al. duš. trpieť; sužovať sa, znepokojovať sa: chorý sa dlho (ne)t-l; t. sa pre každú maličkosť; expr. o mňa, o to sa ty netráp! nestaraj

2. expr. vynakladať námahu, (ťažko) pracovať: t. sa s príkladmi, t. sa po celý život;

opak. trápievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trápiť ‑i ‑ia nedok.; trápiť sa

trápiť -pi -pia (ne)tráp! -pil -piac -piaci -pený -penie nedok.


trápiť sa -pi sa -pia sa (ne)tráp sa! -pil sa -piac sa -piaci sa -penie sa nedok.

natrápiť sa -pi sa -pia sa -pil sa dok. 1. (s kým, s čím; s vedľajšou vetou; ø) obyč. s výrazom mieryveľa si vytrpieť neúmerným duševným al. telesným trápením; vynaložiť námahu, veľké úsilie na dosiahnutie niečoho, nasužovať sa: dosť sa v živote natrápil; musel si sa s tým riadne n.; koľko sa natrápila, kým vychovala sedem detí; Všetko, čo prežila s deťmi, s otcom, ako sa natrápila, jej dnes pripadá ako sen. [P. Jaroš]; Čo sa predkovia natrápili, len aby niečo mali. [A. Habovštiak]; Na stupni víťazov som myslel aj na moju mamu, ktorá má sedemdesiatpäť rokov, je chorá - a ktorá sa so mnou v živote natrápila viac ako dosť. [Šp 2008]
2. zried. (koho) obyč. s výrazom miery ▶ svojím konaním, zlým fungovaním veľakrát spôsobiť niekomu utrpenie: Keby si vedel, koľko sa ma natrápila tá moja Héra. [J. Lenčo]; Keby si len vedel, čo sa ma natrápil ten môj hlas! [M. Zelinka]
nedok. k 1trápiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovať skľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiť súžiť sužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievať pomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieť zarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieť omínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa vyčerpávať sa vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sa presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať sa ťahať sa naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať sa turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť sa mocovať sa molestovať sa chamriť sa chamrať sa chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť sa moriť sa umárať sa sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať sa lopotiť sa strháňať sa krušiť sa oštarovať sa oštárať sahovor. expr.: mordovať sa šťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať sa ustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať sa vrsovať sa drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťamiunúvať ustávať trápiťexpr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkouunavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovalinamáhať byť/padnúť zaťažko byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažkoexpr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nejnedať pokoj znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ichvtierať sa vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbať držať pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozerať dohliadať dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať zaobstarávať zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovať zaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa mať starosť byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť sa obávať sa umárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytať lapať honiť naháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovať zastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovať trápiť sužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožierať žrať užierať hrýzť zhrýzať zjedať ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovať zarmucovať umárať krušiť bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovať tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiť ťažiťexpr.: gniaviť dláviť moriť kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžierať trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniť týrať mučiť katovať bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovať terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývať hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovať unúvať ustávaťexpr.: molestovať križovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovať macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukamitrápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápilachorľavieť chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúcakniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádalpykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

3. p. obľubovať 4. p. tolerovať


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiť vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiť mátať mátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšať dráždiť rozčuľovať popudzovať rozrušovať hnevať zlostiť jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieť mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekať dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trápiť, -i, -ia nedok.

1. (koho) spôsobovať niekomu telesné al. duševné utrpenie, trýzniť, sužovať, znepokojovať: myšlienka, starosť, zvedavosť, pochybnosť ap. ho trápi; smäd, hlad, bolesť ho trápi; t. niekoho otázkami, rečami ap.; Ľudia ma trápia o pomoc (Ráz.) obťažujú; neos. On sa dlho okúňal, trápilo ho. (Taj.)

2. (koho, čo) týrať, mučiť: t. niekoho hladom; t. zvieratá; Nebijú vás? Nemučia, netrápia? (Stod.);

opak trápievať, -a. -ajú

|| trápiť sa

1. (nad čím, o koho, o čo, pre koho, pre čo i čím) sužovať sa, mučiť sa, znepokojovať sa: trápiť sa nad príčinou niečoho (Chrob.); Nože sa netrápte oňho! (Ráz.-Mart.) No, už sa vy o to netrápte. (Taj.) Pre mňa sa ty netráp. (Fel.); trápiť sa problémami života (Ráz.);

2. expr. (na koho, na čo, pre koho, pre čo, s kým, s čím i bezpredm.) veľmi sa namáhať, ťažko pracovať, mať ťažkú prácu, drieť, dávať si námahu s niečím, s niekým: Tráp sa naň [na majetok], ako som sa ja musel. (Taj.); od malička, celý život, do smrti sa t.; (Učiteľ) so slabšími sa teda po jednom trápil. (Taj.)

3. expr. zried. pociťovať silnú fyzickú bolesť, trpieť: Dostavili sa smrtonosné kŕče. Chlapček trápil sa dosť dlho. (Vaj.);

opak. k 1, 2 trápievať sa

trápiť ndk koho
1. spôsobovať utrpenie niekomu, sužovať niekoho: porozumiel sem, zie trapyss chude lydy me s Peczenad (BECKOV 1535 SLL); zle swedomi twe tebe hrizie a trapy (BAg 1585); klanj w boku, buol srdca meneg trapya (KoB 1666); kteru ženu trapa bolesty w porodu (KLe 1740); afflicto: welmy suzugem, trápjm (KS 1763); až do noci trápili mňa ladwini mé (BlR 18. st)
L. t. temnicou, väzením väzniť: welycze prosyme, aby ste ho netrapyly welkym wezenym (H. NEMCE 1604); pani oficiales jak nas, tak richtaruv temnicu sužuji a trapia (HYBE 1678 LP) t. telo s pôstom postiť sa: což tedy se postjl? což s půstem ťelo swé trápil? (MP 1718)
2. práv pri vypočúvaní mučiť niekoho: dal mne katowy trapyty a mučyty (PREŠOV 1622); skrze drabou mučenj a trapenj bily zločjncy (KoB 1666); katowy, kdy toho zločynce mel trapity, na palene (KRUPINA 1706); eculeus: katem trápiti na rebrice, na sskripcy stáhnuti (WU 1750); sprawedlnost tjm lotrum a zwudcum licenciu dala, abi ge trapili, palili, stinaly (EK 18. st); -ievať frekv k 1: (Mohameda) pak tesska nemoc neb chitlan trapywal (PP 1734); trápiť sa ndk sužovať sa, mučiť sa: neb umrit gedenkrat, trapit se nastokrat, mnohem lechčj smrt se zda (BV 1652); contribulo: trápjm se, sužugem se (KS 1763); radneg zemrity nežli by mal essce w nemocy sa trapity (MiK 18. st); -ievať sa frekv: (Mechtilda) s pisečnym kamenem a z bolesťú hlawi se trapjwala; abych po még smrti w plameňu očissťowém se trápjwal (BlR 18 st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

myšlienok, ktoré ju trápili pensées qui l'agitaient
najväčšmi trápilo, lebo predvídal affligeait, car il prévoyait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu