Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobiedzať -a nedok. nedať pokoj, domŕzať, dotierať, pokúšať: prestaň už do nej d.! d-júci komár;

pren. vietor d-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobiedzať ‑a ‑ajú nedok.

dobiedzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok.

dobiedzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok. (do koho; za kým; ø) ▶ rečami al. iným spôsobom nedať pokoj niekomu; slovne al. fyzicky útočiť, domŕzať, zapárať; syn. dotierať: nástojčivo, bezočivo d.; d. otázkami; žena dobiedzala do muža; chlapci dobiedzali za dievčatami; dobiedzajúce komáre, muchy; žartovné dobiedzanie; Ako mátoha dobiedzal do Cecílie, kde mohol, písal nežné lístočky. [R. Sloboda]; Po záchvate zúrivosti vždy do nej dobiedzal a potom sa chcel pomeriť. [M. Čeretková-Gállová]; pren. dobiedzanie vetra, mora, zimy, myšlienokfraz. dobiedzať ako osa/včela/komár neustále, neúnavne

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážať doberať doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšať dráždiť pichať podpichávať podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovať zadrapkávať zabŕdať zapárať zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodať podkušovať podkušiavať dopaľovať dojedať dodierať dodievať dokúčať domŕzať dožierať dolípať doskakovať drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínať špárať štúrať štipkať vŕtať rýpať ryť bagrovaťhovor. expr.: vyrývať štuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať dopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčať napekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávať podpichovať dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovať dojedať dožierať doskakovať dolípať dohúdať dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravý dotierať dorážať pokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehať vymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberať doberať si naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdať zapárať zadierať začínať štúrať štipkať drapkať vŕtať rýpať ryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať štuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavať podkušovať podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiť popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapárať zadierať zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdať dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberať doberať si naberaťexpr.: dopaľovať dotierať dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúrať štipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriť badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvať huckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevať zlostiť pokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovať vyrušovať rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovať dopaľovať domŕzať dojedať dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzať lákať vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádať podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať podkušiavať podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážať doskakovať skákať dobiedzať dotierať domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami


zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať zadierať zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš?expr.: podpichovať podpichávaťhovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa rýpať vŕtať pichať štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkéhoexpr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtieraťprovokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať dotierať pokúšať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobiedzať, -a, -ajú nedok. (do koho i bezpredm.) nedať pokoj niekomu, podpichovať, doberať, dráždiť, dožierať niekoho, byť dotieravý: Žena, keď sa vyreve, prestane do muža dobiedzať. (Heč.); muchy dobiedzajú

dobiedzať nedok. (dobiedať, dobízať) strsl, zsl nedať pokoj, dotierať, naliehať: Dotedi dobiedzau̯, kím oťedz ňenapísau̯ testament (Prochot NB); Porád dobiedza, sťe peňiaze na cukrové (Návojovce TOP); Muchi dobízajú človeka (Lukáčovce HLO); Co furd dobízáš, uš sem ťi rekla, že ťi nekúpím nové šati (Skalica); dobiedať (V. Bielice TOP)


dobízať p. dobiedzať

dobiedzať [-bíz-] ndk znepokojovať: ze čtyr strán dobízeli (ASL 1684/ 1705)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu