Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zváľať -a dok.

1. zrúcať, zbúrať: z. dom, starý múr; z-ný most

2. pováľať (význ. 1, 2): z. stromy; z-né obilie

// zváľať sa zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa

zváľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľaný -ľanie dok.

zváľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľaný -ľanie sa dok.

poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúť • zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla • povaliť sa • pováľať sa • zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo

uváľať 1. váľaním postláčať • pováľať • zváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilie • expr.: pomiagať • zmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky

2. váľaním znečistiť • pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachu • zaváľať • dováľať: v mlyne sa celý zaváľal • ušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok!

p. aj ušpiniť, zašpiniť

3. p. uvaľkať 1

vyvaliť 1. tlakom vytrhnúť zo základov • vyvrátiť: vietor vyvalil, vyvrátil strom • vyrútiť • vybúrať • vyrúcať: auto vyrútilo, vybúralo polovicu múru; prúd vyrúcal kus brehu • vylomiť • vyraziť (násilne): vylomiť dvere • zvaliť • zrútiť • zboriť: zvaliť, zrútiť, zboriť nosný pilier • vyváľať • zváľať • zbúrať • povyvaľovať • povyvracať • povylamovať (postupne, viacero vecí)

2. expr. vysunúť von (oči, zried. jazyk) • expr.: vytreštiť • vypleštiť: vyvalila, vytreštila na mňa prekvapené oči • expr. vypúliť: od úžasu vypúli veľké hnedé oči • vyplaziť (jazyk): posmešne vyvalí, vyplazí na nás jazyk

3. p. zaplatiť 1

zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)

zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)

2. p. spadnúť 1, 3

zváľať 1. p. zrúcať 2. p. zvaliť 1, 2

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

valaština, -a, -ajú nedok. (čo)

1. gúľaním, prevaľovaním posunovať, premiesťovať, gúľať, kotúľať: v. kmene stromov po úbočí] (Váh) skal váľa. (Ráz.-Mart.); akoby balvany žuly váľal z povrchu (Urb.)

● expr.: v. kroky kráčať veľkými, dlhými krokmi; v. oči na niekoho (Žáry) uprene na niekoho pozerať; hovor. v. kotrmelce; duby, barany a) robiť kotrmelce, b) robiť chyby, omyly: Im je treba aj do politiky sa trochu rozumieť, aby neváľali také doby. (Taj.)

2. vaľka váľkom, gúľaním spracovávať: v. cesto (Vans.); v. chlieb; Váľala z hliny okrúhle bochníky. (Šolt.); nár. v. bielizeň hladiť, mangľovať (váľkom);

3. expr. hádzať, zhadzovať na hromadu al. dolu; rúcať, búrať: Víchrica váľa do snehových závejov všetko, čo jej príde do cesty. (Janč.); sochy váľajú (Ráz.); v.- modly (hor.);

4. hovor. expr. zvaľovať: Nechcem váľať na vás všetko svoje nešťastie. (Tat.) Vinu váľa na dievku. (Heč.); všetko váľa na neho presúva na neho zodpovednosť, povinnosti ap.;

5. nár. rúbať, stínať: v. stromy; Keď váľal horu, polámalo mu nohu. (Fel.) Váľali mladšie buky. (Laz.)

6. nár. v. konope, ľan po vytiahnutí z močidla rozkladať na poli, na lúke;

7. nár. v. zuby strácať zuby (o teľcoch, žriebätách): Toto hovädo iba teraz váľa zuby, lebo je ešte mladé. (Kuk.);

opak. váľať, -a, -ajú;

dok. k 2 vyváľať, k 3 zvaliť i zválať

|| váľať sa

1. guľaním, prevaľovaním sa premiesťovať, pohybovať sa z miesta na miesto, valiť sa, prevaľovať sa: kmene stromov, balvany sa váľajú dolu brehom; Po nebi sa váľali oblaky. (Taj.); váľal sa v snehu (Fr. Kráľ); Tri psiská váľajú sa, ženú dolu briežkom. (Ráz.) (Baranica) pomaly váľala sa dolu vodou ako utopené mača. (Taj.)

● expr. v. sa pred niekým v prachu, po (na) zemi veľmi sa ponižovať, pokorne prosiť o niečo; hovor. expr. v. sa po zemi od smiechu veľmi sa smiať;

2. expr. (o človeku i o niektorých zvieratách, najmä o koňovi al. psovi) rozvaľovať sa, leňošiť, nečinne sa povaľovať, ponevierať: v. sa v posteli, na posteli; Cigánčence váľali sa v prachu. (Čaj.) Váľal sa po hnusných krčmách. (Záb.) Bude sa váľať opitý v bahne pri ceste. (Al.)

● v. sa na bruchu nečinne žiť, povaľovať sa, leňošiť;

3. expr. bez úžitku, nepovšimnutý sa niekde povaľovať (o veciach): Notár sedel za písacím stolom. Pred ním sa váľala hŕba rozhádzaných spisov. (Fr. Kráľ) Zdochlý kôň sa váľa pod humnami. (Novom.)

4. rúcať sa, búrať sa; padať: Keď sa vám bude váľať stavanie, podoprite ho. (Tim.); neprišla záloha a nevymenila ich, váľajúcich sa takmer ako muchy od hladu a vysilenia (Urb.);

5. pejor. (s kým i bezpredm.) spať, ležať; súložiť: Vedel, o čom je reč, že nie. len jesť je hriech, ale i s mládencom sa váľať na diváni. (Vám.) Na vojne nebol, s dievkami po nociach sa váľal. (Jil.);

opak. váľavať sa, -a, -ajú;

dok. k 4 zváľať sa i zvaliť sa

zváľať, -a, -ajú dok. (čo)

1. búraním zmeniť niečo na zrúcaniny, zbúrať, zrúcať: z. most, dom, kaštieľ; Zváľam túto drevenicu. (Heč.) Múry sú zváľané. (Hor.) Každý týždeň toľkýto plot zváľať. (Kuk.); pren. Tak ľahko zváľaš biedu svojhlavú (Sládk.) premôžeš.

2. silou spôsobiť pád niečoho stojaceho do ležatej polohy, pováľať (stromy, stĺpy ap.): z. borovice; Za nami bolo zváľaných svrčín. (Pláv.) Tu je už vo zváľanej hore. (Hor.)

|| zváľať sa

1. zrúcať sa, zbúrať sa: Tá škola sa zváľa. (Tim.) Dom nedá prerobiť pre iného, nech sa hoci zváľa do zajtra. (Tim.)

2. zried. (kam) zgúľať sa, skotúľať sa dolu: (Skaly) sa zváľali dolu do potoka. (Pláv.); balvany sa zváľajú do jazera

zváľať dk
1. čo, koho silou spôsobiť pád, zhodiť, zraziť, pozhadzovať: z obidwuch sani drewo dolu zwalal (ZÁBORIE 1732); fligo: bigem se o ňečo, zwálám ňekoho (KS 1763); z kapusti kamenia zwalal a za nou (pani) hazal (BYTČA 1769)
2. čo búraním zmeniť na zrúcaniny, zrúcať, zbúrať niečo: ale ho (Babylon) kral Cyrus zwalal, guss ge w ničemnosti (GŠ 1758)
3. čo na koho pripísať vinu al. zodpovednosť za niečo niekomu: čokolwek sa škodi doma zrobilo, naňho zwálala (DS 1795)

zvaliť dk
1. koho, čo zhodiť, zraziť na zem niekoho, niečo: sed dolu s konie, besscze kurwy sin, nebo tie zwalim dolu z konie (TRENČÍN 1592); (Achiles) ty klobuk zwalil, kterys k pisse sprawyl (BV 1652); zwalily na zem toho stwrtnika ze sanami (SKALICA 1687); instans Pavlovicz Istvana prewladnucze za wlasy na zem zwalil (D. JASENO 1732); involvere saxa syora aliqvem: na ňekoho kamenj zwaliti (KS 1763); podle mogég raddi kráčag, w zlaťe wšé twé stupňe máčag, gináč zwalen buďéš, wer, pod stolicu (BE 1794) inak zle dopadneš; jedna ňemoc te zwali na postel (CDu 18. st) staneš sa nevládny;
x. pren (diabol) predklada čloweku dobrotu gidla a trunku, abj neporadnie gedel a pil, starost a zarmutek z hlawj sweg zwalil (KT 1753) aby sa zbavil starostí a smútku
L. z. do biedy uvrhnúť do biedy, spôsobiť chudobu: ale pozde, mily drozde, na ne (rozkoše) hledet potem, když te guss zwala do bidy (GV 1755)
F. koho wjtr na zem zwalj, toho každy kigem walj (SiN 1678) na slabého si každý dovolí; nekdy psyček dosti maly y welkeho wepra zwaly (Se 18. st) aj malý môže premôcť veľkého; ale mi wenček mladenski smrt zwalila dolu (GŠ 1758) umrel slobodný
2. čo búraním zmeniť na zrúcaniny, zrúcať, zbúrať niečo: wie-ly swedek anebo widel-ly, že by plot na tomže placy wnowe wistawenj pani Mattyass a Tamass witaly a zwalily? (LACKOVÁ 1706); gako boly snyahy, ten gisti plot deutralny zwalyly (BECKOV 1768); prissel wichor, zwalel dom ten (WS 18. st)
3. čo na koho pripísať vinu, starosť al. zodpovednosť za niečo niekomu: gestly by pak Pan Buoch wssemohucy raczyl powolaty kterehokoly z nych s dyetkamy, aby wsseczek statek na druheho, ktery by zustal zyw, zwalyl se (MARTIN 1573); Hospodin zwalil na neg twe neprawostj (SP 1696); na mňa se wssecky tyto zlé weci zwalili (KB 1757); muže swug wistupek zwalit na gineho (GŠ 1758); krom gestli hrích na Boha zwaľíme (BN 1790)
4. koho k čomu prinútiť niekoho k niečomu: že ho zwalil chrych k takemu cyli; prigdem k wam, a sice w sudu, zwalim was k promeňe (GŠ 1758); -ovať¹ ndk k 1: y sedlak z gednym zatnuťim drewo nezwaluge (GV 1755); potok do role wirazeny obili zwaluge (GŠ 1758); devolvo: zwalugem, dolú walám; consterno: zwalugem, zhazugem (KS 1763);
x. pren když smrt bezbožnych k ostatneg nemocy zwaluge, tam gim k poznani žiwota swicu zapaluge (GŠ 1758) keď umierajú k 3: instans na neho (Jurka Jesenského) teg weczy wssetku prjčzinu zwalowal (DRAŽKOVCE 1729); winnu na korhelstwo zwalowati miňi (GV 1755); on (Adam) sice pryznal se, ale teho hrychu pryčynu na ženu zwalowal (GK 1779); zváľať ndk k 2: convello: wywracám, zwalám, zrussugem; demolio: rozborugem, zwálám (KS 1763); zvaliť sa dk
1. položiť sa celou váhou, hodiť sa na zem: wzal dubecz a vderzil Kubu, až se swalil (SENICA 1730); invadere in genua: k kolenám se zwalitj; sternere se ad aticjes pedes: pred ňečj nohi padnúti, zwaliti se (KS 1763); p. instans geho za ruky chitil, takže oba na zem se zwalili (DRAŽKOVCE 1727); Gabriel Oczuzky, kdekolwek se mnu neco se započalo, na mna se zwalitj a dokonatj musý (PUKANEC 18. st);
x. pren Boha hneval, Krista križoval, zákon prestupil, a tak se v pokutu zvalil (SS 18. st) privodil si pokutu
2. zbúrať sa, zrútiť sa, zrúcať sa: z dreweneho staweny, co se zwalalo a wen wiwozilo, zeme s powalow starich, co se zbirala a wen wiwozila, fl 60 (DOMANIŽA 1697); taže komora, kdj gesste anj kohutj nezaspiewalj, wssecka sa zwalila (KRUPINA 1741); cožeby bylo ze swetem, kdybi ho (Boh) nerjdil? On by se zwalil (UD 1775); ten kostel ge natrhnutý a tak mnoho sskarubin má na sobe, že w krátkým času byl by se zwalil (AP 1771); plač nad timto mestem, ktere se zwalilo (SJ 18. st) ocitlo sa v ruinách
L. do gruntu sa z. všetko, od základov: prigde čas, že se geden ras až do gruntu zwali (GŠ 1758)
3. na koho, do čoho doľahnúť: (vojny a dlhy) na šige naše se zwalili (VRBICA 1675 LP); časowe prežalostni na nas se zwalili (KK 1709); nech se bolest do žaludka y do prsu zwali (GŠ 1758) presunie; wssecko protiwenstwj na tebe se zwalilo (MPS 1777)
4. ku čomu, v čo obrátiť sa, nasmerovať sa k niečomu; zmeniť sa: (človeče), abis se negako ku hrychu nezwalil, abýs se neskazil; zwalim se y ga kedysy ku tegto sspatnosti (GK 1779)
F. čym sy wižssi w swete, tym se hlubsseg zwaliss; čo bilo wisokeho w ničemnost se zwali (GŠ 1758) prílišná odvaha sa nevypláca; kto vysoko skáče, nízko padá
5. expr vovaliť sa, vtrepať sa niekam: kdiž se byl král Antioch zvalil s svjm vogském do Geruzalema a Židum vssecke veci pobral, nemeli Žide olega dreveného (BT 1758); -ovať sa, zváľať sa ndk k 1: provolvo: zwalugem se; procumbo: upádám k nohám, zwalugem se; adsternor: pred nym ležjm, priwalugem sa, zwálám sa (KS 1763)