zmedzi pred. s 2. p. bás. spomedzi. dymu husté kotúče vyháňajúc zmedzi seba (Sládk.)
spomedzi [-dzi, -zi], zried zmedzi predl s G vyj. smerovanie von (z väčšieho množstva), z niečoho, z, zo: nichto zmedzi vsich lyudzi nato nyeból nájdzeni, chtori bi ból smertz premoh (HPS 1752); (Kristus) wiobcowal ho (nerodiaci figový strom) zpomeci ginssich stromuw (MS 1758); wiberu zlych zmedzy dobrych, by spolu nebili (GŠ 1758); kdiž wissel z hrobu spomezy umrlich Lazar (KP 18. st); lalia krwaweg barwy y spomedzj listow struky pussta a kwitne (PR 18. st)
zmedzi prísl spomedzi: potíc sa, obetrel dva, trikrat sebe, k temu odkašlal, nasledujíci z Písma svatého rádek dle običaja z neskorosťú, jako bi mu bil nekdo klíšťatama slova zmezi zubuv ťáhnul, predpovedal (BR 1785)