pokračovanie -ia s.
1. zložka, časť organicky nadväzujúca na predchádzajúcu: tretie p. televízneho seriálu; vychádza ďalšie p. románu
2. trestné, súdne ap. p., správ. konanie
pokračovanie -nia -ní s.
pokračovanie, -ia str.
1. časť niečoho nadväzujúca na predchádzajúcu časť, s ktorou tvorí organický celok: hlavný koreň je pokračovaním osi rastliny; p. románu; román vychádza na p.; Celá krčma stíchla. Očakávala pokračovanie tejto príhody. (Jil.) Hneď sa pripojovalo niekoľko hlasov na pokračovanie starej piesne. (Fr. Kráľ)
2. ďalšie trvanie, predĺženie niečoho, kontinuita (obyč. v pozmenenej podobe): Vedela by som, čo mám robiť i bez toho videnia, ktoré zdalo sa vám pokračovaním onoho večerného výstupu. (Vaj.)
3. spôsob konania, počínanie, postup, konanie: Lojzko krútil hlavou nad pokračovaním svojho patróna. (Jégé) Myslím si, že z jeho strany je iste to pokračovanie najveľkodušnejšie. (Jégé) Vyvlastňovacie pokračovanie sa sľubne začalo. (Heč.);
práv. zastar. konanie
pokračovanie [-í] s 1. postup, pokrok: zdaliž y značkj literek a pokračowanj djtkam zázrakj se nezdagj? (KoB 1666); (dane) každoročne nech zaprawugu a žadneg reštanczie po sebe nech nenechagu, ginačze sebe skrz prawne w tom pokračzowany utrati nasporia ((TRENČÍN) 1713) súdne konanie; progressus: prospech, predchod, pokracowáni, postupováni (KS 1763); toto nastrogliwe pokračowani samo w sebe podozrene gest (PUKANEC 1787); obtižnosti a darebne pokračowany, ktere se pry tabaku dorabany winachazagu (WT 1790); Benigamin gest potmeluskeho pokračowany spusobu (Kur 18. st) je neúprimný, potmehúdsky 2. mat aritmetický rad: spůsob tento gménuge se progressya aritmetická anebožto pokračowánj počtů; progressya aritmetická nebožto pokračowánj (LU 1775)