lyko -a lýk s. pletivo pod kôrou drevín rozvádzajúce živiny; pevné pásy tohto al. umelo vyrobeného pletiva použ. ako tech. materiál: obviazať strom, štep l-om;
lykový príd.
lyko lyka lýk s.
lyko lyka lýk s. 1. ▶ vláknité pletivo medzi kôrou a drevom stromu tvoriace súčasť cievnych zväzkov (systému na rozvádzanie organických látok z listov do celého tela): lipové l.; l. vŕby, topoľa; bunky lyka; kôra s lykom; odlupovať, sušiť l.; podkôrny hmyz živiaci sa lykom 2. ▶ pásy tohto pletiva používané na výrobu pleteného tovaru i ako viazačský materiál v záhradníctve, vinárstve a pod.: vysušené, vybielené l.; povraz z lyka; lykom vypletané stoličky; zviazať konáre lykom 3. poľov. ▶ jemná ochlpená koža na vyvíjajúcich sa parohoch napr. jelenej a srnčej zveri: lykom zarastené parožie; keď paroh dorastie, l. uschne; zviera sa zbavuje odumretého lyka šúchaním parohov o stromy
lyko, -a, lýk str.
1. vláknitá časť medzi kôrou stromu a drevom používaná na viazanie v záhradníctve, v škôlkárstve a pod. al. na výrobu klobúkov, sandálov atď.;
2. hovor. druh rastliny, lykovec;
lykový príd. z lyka: l. obväz, l-á stolička, l-é vlákno, l-á vrstva
leko p. lyko
ligo p. lyko
liko p. lyko
lyko s. (ľiko, ľigo, leko) 1. csl vláknité pletivo stromu pod kôrou, používané na viazanie v záhradníctve, vinohradníctve, košikárstve a pod.: Ľiko zme draľi zo stromou (Pukanec LVI); Leko sa u ná_spravilo z jau̯še (Dol. Tisovník MK); Ščúleki už vážeme z likom (Trakovice HLO); Pletivo bulo urobené z dubovíh likóv (Dol. Súča TRČ); Jak sem mieu̯a uvázané liko, krivák na liku, zavaďiu̯o sa to za kolek, tak sen si prst skoro urezau̯a (Mokrý Háj SKA); Ket śe śčepia stromiki, treba gu temu aj liko (Haniska PRE); agáčovuo liko (Str. Plachtince MK); vŕbové liko, lipové liko (St. Turá NMV) 2. ker s drobnými ružovými kvetmi, bot. lykovec jedovatý (Daphne mezereum) (i ako súčasť dvojslovného názvu): Ľiko zafčasu na jar kvitňe, to má také ružové voňavé kvietki, vo Huorkach to rasťie (Ležiachov MAR); čertovo ľiko (Pukanec LVI); psuo ligo (Východná LM); lykový príd. k 1: ľiková krošňa (Prievidza)
lyko s vláknitá časť medzi kôrou a drevom stromu: kupily sme lyka pre winycu (KRUPINA 1684); liber: lyko teňké, na které dáwny pisawali, ktere gest pod kúrú drewa (KS 1763); lyko, wnjtrnj kůra na dřewe (CL 1777); nemočene liko (RG 18. st) L. vlčie l. (väčšie) bot lykovec jedovatý Daphne mezereum: illa radix vel arbor, quam vocant vulgariter wlczy lyko (Kod 1443); lyko wlčie (HL 17. st); wlčjho lyka semeno (TT 1745); daphne mezereum: wlčj lyko wetssj (KG 1791)