Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

počítať -a nedok.

1. zisťovať počet, rátať: p. peniaze, p. prítomných

2. vykonávať, riešiť počtový, matematický úkon, rátať: p. trojčlenku, rovnicu

3. mať na zreteli, predpokladať, rátať: naisto som p-la s tvojou účasťou

4. myslieť, mieniť, rátať: nep-l, že sa to tak zle skončí

5. zaraďovať, zahŕňať, rátať: p-li ho medzi seba, p-l sa za priateľa

6. požadovať istú sumu, účtovať, rátať: p-l za každý kus 5 korún

7. hodnotiť, posudzovať, pokladať, rátať: hra rukou sa vo futbale p-a za priestupok;

počítajúc, počítajúc do toho predl. s A vyj. zahrnutie, rátajúc (do toho), vrátane: prítomných bolo 500 návštevníkov p. (do toho) i deti;

nepočítajúc, nepočítajúc do toho predl. s A vyj. vylúčenie, nezahŕňanie, nerátajúc (do toho), bez: minul 100 korún n. (do toho) drobné

počítať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tanie sa dok.

počítať si -ta si -tajú si -taj si! -tal si -tajúc si -tanie si dok.

počítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. (veľa prečítať)

počítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. (rátať)

napočítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (do koľko) ▶ vymenovať čísla v poradí za sebou po istú hranicu; syn. narátať: do koľko vieš n.?; napočítaj do desať a potom sa rozhodni; Kým napočítam do troch, nech každý stojí na svojom mieste. [L. Ťažký]; Privrel som oči, napočítal som do štyroch. [V. Šikula]; Niektorí predškoláci dokonca napočítajú aj do sto. [Sme 2009]
2. (koľko) obyč. v spojení s číslovkou ▶ počítaním zistiť, určiť počet; syn. narátať: na ceste sme napočítali desať veľkých jám; v kine napočítali sotva dvadsať divákov; policajti napočítali na diaľnici za dopoludnie 23 priestupkov; V záplave čiernych obyvateľov napočítal pätnásť belochov. [Š. Luby]; Kríza má niekoľko dôvodov, ja som ich napočítal najmenej sedem. [Týž 2009]
3. hovor. (čo, koľko (komu)) ▶ vypočítať, stanoviť (súhrnnú) hodnotu nejakých pohľadávok, poplatkov za isté služby a pod., spočítať, naúčtovať: koľko nám za opravu napočítal?; na výplatnej páske som zistil, že mi zabudli n. mzdu za dva dni práce; napočítali mu vysoké penále za omeškanie platby
◘ fraz. nevie napočítať [ani] do troch/do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy
▷ nedok. k 1 ↗ počítať

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Sk • zastaráv.: počítať • rátať (požadovať istú sumu)

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátať • počítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatí • vypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhody • pejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane

počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

počítať¹, -a, ajú nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov; Počíta dni do Vianoc. (Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.); p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve

● dostať nepočítaných bitku;

2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.; p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu;

3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)

4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.); So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)

● p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť; p. s každou minútou využívať čas;

5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)

6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)

7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé); hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?; p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné; draho, lacno niekomu niečo p. (napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);

8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu; to sa mu počíta k dobru;

9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.

10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka; od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu;

dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať

|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)

počítať², -a, -ajú dok. (čo)

1. všetko al. veľa všeličoho poprečitovať, prečítať: Ona mnoho počítala. (Vaj.) Počítali fúru novín. (Zgur.)

|| počítať (si) istý čas, trochu čítať: Pobehal, počítal (noviny) a odložil. (Taj.) Trochu počítať v nej (knižtičke), polistovať. (Jes.) Počítal si v knihe. — Chvíľu so počítal pred spaním.

počítať nedok.
1. trn, vsl zisťovať počet, rátať: Ná po celej dzedzine pochodzá a uš poton teda sa podzelá, počítajú si peníze (Slov. Grob MOD); Žem še počitala na kabli (Rozhanovce KOŠ); Počital, bulo dzevedześadz zlati (Dlhé n. Cir. SNI); Aľe jak počitau̯, ta nazat śe ľem gu svojej chiži vraceu̯ (Jenkovce SOB)
2. pojať niekoho, niečo do svojho zámeru, rátať s niekým, niečím, mať na zreteli niečo: Ja s ním počítam (Bobrovec LM)
3. nazdávať sa, mieniť, predpokladať: Ja počítam, že to ňig druhí ňebou̯, ľen ten chlapčisko (Ležiachov MAR); Počítám, že do večera tam budzeme (Rajec. Lesná ŽIL); Ja počitala, že ňepridu (Záhradné PRE)

počítať dok. sstrsl, vsl postupne prečítať: Ten už hŕbu šeľiakich kňích počítau̯ (Ležiachov MAR); Ta prišol toten pan veľkomožni, ta mu dal ocec toten šteľunk, un odebral, počital (Krivany SAB)

počítať nedok.
1. trn, vsl zisťovať počet, rátať: Ná po celej dzedzine pochodzá a uš poton teda sa podzelá, počítajú si peníze (Slov. Grob MOD); Žem še počitala na kabli (Rozhanovce KOŠ); Počital, bulo dzevedześadz zlati (Dlhé n. Cir. SNI); Aľe jak počitau̯, ta nazat śe ľem gu svojej chiži vraceu̯ (Jenkovce SOB)
2. pojať niekoho, niečo do svojho zámeru, rátať s niekým, niečím, mať na zreteli niečo: Ja s ním počítam (Bobrovec LM)
3. nazdávať sa, mieniť, predpokladať: Ja počítam, že to ňig druhí ňebou̯, ľen ten chlapčisko (Ležiachov MAR); Počítám, že do večera tam budzeme (Rajec. Lesná ŽIL); Ja počitala, že ňepridu (Záhradné PRE)

počítať dok. sstrsl, vsl postupne prečítať: Ten už hŕbu šeľiakich kňích počítau̯ (Ležiachov MAR); Ta prišol toten pan veľkomožni, ta mu dal ocec toten šteľunk, un odebral, počital (Krivany SAB)

počítať si dok. trocha, chvíľu čítať: Pojeďá, novini si počítajú, idú na fodbal (Ivanka p. Dun. BRA)

počítať, počitovať ndk
1. koho, čo zisťovať množstvo, počet, rátať: a to se dalo lletha tissiczieho cztyrzsteho sedmdessateho a dewateho pocžitagicz (ŽK 1479); k tomu y hodyni nasse take pocžytass (BAg 1585); zboynyczy, kterych poczytaly okolo cztjridczeth (LIKAVA 1622); pohlédni do neba a počitag hwézdi (KB 1757); žide počitugu 33 dnj od dne druhého velkonočnjch svjch svátku (BT 1758)
F. decrepitus: starček, který dlážděnj počitá (WU 1750) je pred smrťou
2. vykonávať počtové úkony, rátať: počtař rachuge (:počita:) počty pridawanim, ugimanim, multiplikowanim (:rozmnožowanim:), rozdelowanim (OP 1685); numero: počitam, čitam, spočitugem; enumero: počitugem, spočitugem, wypočitugem (KS 1763); když 1, 2 a 3 se spolu počýtagu, stalo se dodáwanj (PrP 1780)
3. koho, čo (komu) do čoho medzi koho, ku komu, k čomu započítavať, zahrnovať: y Pawel ap. k tym ho počituge, ktery w cyrkwj byli gako slupowe (SP 1696); taže lučka gemu do talu nebila počitovana (KRUPINA 1735); (Kristus) visátz medzi látrami, ku nyim jest potsitáni (HPS 1752); gésti ho nebudete y mezy nečisté počjtat budete (KB 1757); pan kopanice poddaným k domownemu neb chotarnemu gruntu počitaty nemuže (BELÁ 1773)
4. čo po čom. do čoho, na čo hodnotiť, prepočítavať, započítavať: po stu penezych uherskych na gedenkazdy zlatty poczitagicz (P. ĽUPČA 1565); každi woz y s priwezenim a lamanim (kameňa) počituge se per d 20 (DOMANIŽA 1697); dwacat grossy do zlateho poczytaycz (NOVÁKY 1707)
5. koho, čo za koho, čo pokladať, považovať: neb mne pan za lehkeho czlowieka poczita (STRÁŽNICA 1529); pre ten skutek geho za swateho, praweho a werneho krestiana drželi a pocžytali (BAg 1585); dworsky za zemanske osobi se poczitugj (ILAVA 1651); nekterj lisinu za ozdobu počitugu, ginj za hanbu (KoB 1666); ten yaty slepi mohel bi se za blazna a wssetečnika počitati a pokladati (MS 1758); seba samych za samú ničemnost a za chudobnych y núznych počitagte (BlR 18. st)
6. čo komu za čo, k čomu prisudzovať: za to was prosim, žebi ste mi za hlupe nepocžitali (LIPTOV 1564); o, milosrdny Otče, nepočitugž my toho za hrich (AgS 1708); ta wec se nam nepočituge k hrjchu (LKa 1736); wssecko to za zloďégstwo my počitat budess (KB 1757); a tak se one hrichy počytowaly kralowy egipskemu faraonowy (SKá 1760)
7. čo obsahovať: Lybya Cyrenegska piet mést počituwala (KrP 1760) mala; (mesto) ulíc na štiri a dwacet ťisíc počituje (BR 1785); dwestodwacat ulic to mesto počita (KCS 18. st); počítavať, počitovávať frekv k 5: w ukolich panstwach desat owecz za gednu dognu krawu se pocžitawa ((TRENČÍN) 1712); wzánj a zdržánj weci mráwňe za geden skutek počituwáwáme (BN 1790); k 6: žeby newolal k Pánu Bohu proty tebe a nepočjtawalo sa tebe za hrjch (KB 1757); počítať sa, počitovať sa ndk kým, za koho, medzi koho cítiť sa, pokladať sa, zaraďovať sa: za mladencze se počitugice ženu sobe pogal (PEZINOK 1648); sto lét někdo magice gessče by se djťetem počjtal (MP 1718); Pawel rekl: Za sstastneho se počitam (Le 1730); od suchoti guž mezy mrtwych sa počjtagú (KB 1757); my, ktere se za stwartnykow poczitugeme (PLAVNICA 1771); počítať si ndk
1. mieniť, myslieť si: skrz czeli rok pocžitam sobe, ze sem 77 razu otwiral (DUBNICA n. V. 1729)
2. koho kým, za koho, čo pokladať: spolususeda, kderehoss Zid dluznikom sobie poczita (VRBOVÉ 1522); y to za dobrodenj držia a sobe počitugu, že w gjch chotary panski mlin (je) (KRIVÁ 1770); pre lasku žiwot stratity sebe za roskoss počitagu (KP 18. st)

počítavať p. počítať

počitovať, počitovávať p. počítať