Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dudrať -e -ú nedok. expr. hundrať, šomrať, frflať, frfotať: d. niekomu poza uši, d. na deti; d-e, že dostal málo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dudrať ‑e ‑ú nedok.

dudrať -re -rú -ri! -ral -rúc/-rajúc -rajúci -ranie nedok.

dudrať -re -rú -ri! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok. expr. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ slovami prejavovať nespokojnosť; syn. hundrať, šomrať, frflať: d. si pod nos, popod fúzy; d. niekomu poza uši; prestaň d.; Ľudia dudrali, preklínali, hnevali sa. [M. Figuli]; Keď ho z takejto práce vyruším, vždy dudre ako medveď. [Ľ. Zúbek]; Začal naklepávať kosu, žuvať močku a dudrať na dnešné kosy. [K. Lazarová]
2.nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť; syn. brblať, hundrať, mrmlať, šomrať (si): Mať na posteli čosi dudre. [F. Hečko]; Samuel stišuje hlas, dudre si a musíme poriadne napínať uši, aby sme rozumeli slovám. [P. Jaroš]
3. ▶ (o zvieratách) vydávať nízke, hlboké tlmené zvuky: dudranie moriakov; Pes Rolfo jemne dudral i vrčal. [A. Bednár]; pren. tiché, pokojné dudranie potoka [V. Mináč]; dudranie vetra [J. Váh]; Motory hudú, pokojne si dudrú. [E. Dzvoník]
dok.zadudrať

brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňať chuchmať fufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtať brbotať hatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručať dudlať dudrať mrmlať mrmotať mumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiť šamoniť šemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieť rapotať trkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotať ľaptať lalotať

3. p. hundrať 1, 2


dudrať p. hundrať 1, 2, hovoriť 1


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať brblať dudrať frflať frfotať škamrať škamriť škemrať mrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiť harusiť hartušiť harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať bručať dudlať drdlať dudrať mrmlať mrmotať mumlať mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňať fufnať chuchmať (s nosovým prízvukom)


mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmrať mumrať mručať bručať: mumranie mora

2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblať bľabotať hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručať mručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si) pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlať mumrať mrmrať mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudrať dudlať dudať drmoliť šomrať škamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiť šemoniť šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčať mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

3. p. hundrať 1, 2


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať hovoriť vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sa rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškať šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotať šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlať mrmotať mumlať mumrať hundrať šomrať brblať dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiť šamotiť šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dudrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. expr. (bezpredm. i na koho, na čo) hundrať, frflať, šomrať (obyč. zlostne): d. si popod nos; Neprestávala dudrať na Adama, že neskoro prišiel. (Jégé);

dok. zadudrať i zdudrať

dudrať nedok.
1. csl expr. hundrať, šomrať: Starí naveki dudre (Kociha RS); Už mám tvojho dudráňa dosť (Muráň REV); Každí naňho dudre (Bošáca TRČ); Cośka sebe popod noz dudre (Dl. Lúka BAR)
F. nedudri ak staria pivo! (Nandraž REV), dudre ak staria pivo v riťi (Revúca) - stále hundre
2. jzempl expr. kričať, dovrávať: Co teľo dudrež na mňe, jak kebi mi ci z nosa otkuśil! (M. Zalužice MCH); dudrávať nedok. opak. k 1: A to misíťe ždi dudrávať? (Krušetnica NÁM)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu