Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bledý príd.

1. nemajúci sýtu farbu: b-á tvár, b-é svetlo; mŕtvolne, smrteľne b.

2. slabý, nevýrazný, chabý: b-á nádej, b-á ozvena

3. hovor. expr. zlý, kritický: je to s ním b-é

● b. ako stena, ako krieda, ako smrť, ako plátno;

na bledo → nabledo;

do bleda → dobleda;

bledo prísl.: dieťa vyzerá b. zle;

bledosť -i ž.

bledosť -ti ž.

bledosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo má veľmi svetlú, nevýraznú farbu: neprirodzená, mŕtvolná b. tváre; b. kože, sliznice pri otrave, horúčke; b. a únava z málokrvnosti; b. zle vyzretého zrna; Bol prepadnutý a bledý, jeho tvár akoby naraz zažiarila bledosťou a zatienila všetko, čo bolo vôkol nej. [A. Plávka]

bledosť p. bledý

bledý príd.

1. nemajúci sýtu farbu, bez výrazného zafarbenia: b. ako stena, ako krieda, ako plátno, ako smrť; smrteľne, na smrť b., chorobne b., b. od hrôzy (o človeku); mať b-ú tvár, b-é líca, b-é pery; b-é dievča, b-á kráska; b-á ruka, b. mesiac, b-á luna, b-é hviezdy, b-é svetlo; pod bledou žiarou temných hviezd (Lajč.), b. dym; kuch. b-á zápražka;

2. slabý, nevýrazný: bás. b-á nádej; b-é postavy (Vlč.) v literárnom diele; hvizd bledej ozveny (Kost.); nemáš ani len bledého tušenia (Jégé);

na bledo, do bleda (napr. farbiť, piecť, smažiť);

bledo prísl.: b. osvietený

● hovor. niečo vyzerá b., skončilo sa to b. zle, s neúspechom;

bledosť, -ti ž. bledá farba, bledé zafarbenie

bledosť ž. gem, zsl bledé sfarbenie: Bledošč mu uderila do tvári (Kameňany REV); Jenna zelinkárka hu viléčila s téj bledosci (Brestovany TRN); bledosť (Koniarovce TOP)