vypovedať1 -vie -vedia -vedz! dok.
1. vysloviť (význ. 1, 2), povedať: nevie ani slova v.; to sa nedá (ani) v.! ťažko to vyjadriť
2. vyhlásiť (význ. 1): v. vojnu
3. uskutočniť výpoveď (význ. 2): v. zmluvu, úver
4. (o mechanizmoch, orgánoch ap.) prestať fungovať: motor v-l (službu); nervy mu v-li prestal sa ovládať; žalúdok mu v-l prestal tráviť
5. zakázať pobyt, prinútiť opustiť isté miesto, vykázať, vyhnať: v. nevítanú osobu, v. nájomníka z bytu
□ v. poslušnosť neposlúchnuť; v. boj (zaostalosti) začať bojovať (so zaostalosťou)
● bolesť na nev-nie nevýslovná;
nedok. vypovedávať -a, vypovedúvať -a
vypovedať2 -á nedok.
1. vypovedávať, vypovedúvať (význ. 2 – 4): v-á vojnu všetkým; jedna strana v-á dohodu; stroj už v-á (službu); sily mu v-jú ubúdajú
2. robiť výpoveď (význ. 1), svedčiť: v. pred súdom, (ne)v-li rovnako