Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.; dva p-y koní; p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

párový príd.: p-é tance; fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;

párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov

pár² neskl. čísl. neurč. hovor. malé množstvo, niekoľko: prišlo p. ľudí, p. korún, napísať p. riadkov