hrubý príd.
1. majúci pomerne veľkú hrúbku, op. tenký: h. pokrovec, múr; h-é nohy; anat. h-é črevo
2. majúci istú hrúbku: doska je h-á 5 cm; aké h-é je sklo?
3. majúci hrboľatý povrch, drsný, op. hladký, jemný: h-á pokožka, h-é plátno;
pren. h. hlas nízky
4. obsahujúci väčšie kúsky, čiastočky, zrnitý, op. jemný: h-á soľ; h-á múka, op. hladká
5. horšej kvality, podradný, op. jemný: h-á práca, strava
6. nie dosť uhladený, surový, drsný, op. jemný: h. človek; h. vtip vulgárny; h-é slovo; h-á lož bezočivá
7. celkový, všeobecný: h. odhad, v h-ých črtách; h. plat bez zrážok, op. čistý; h-á váha (tovaru) s obalom, brutto, op. čistá
8. veľký, značný: h-á chyba, h-é porušenie predpisov
● expr. má h-é sklo zacláňa; na h-é vrece h-á záplata treba použiť primerané prostriedky; urobiť, spraviť h-ú čiaru za niečím definitívne niečo uzavrieť (a začať nanovo);
hrubo prísl. k 2 – 8: na prst h., h. natrieť chlieb; h. otesať drevo; h. uraziť; h. vtipkovať; h. odhadovať;
hrubosť -i ž.
1. iba jedn. k hrubý 2 – 8: h. pokožky; h. povahy; h. odhadu
2. hrubý čin, surové správanie: dopúšťať sa h-í