malomocný
I. príd. postihnutý malomocenstvom: m-í ľudia
II. malomocný m. malomocný človek: plač m-ých
malomocný -ného pl. N -ní G -ných m.
malomocný -ná -né príd.
malomocný1 -ná -né príd. ▶ postihnutý malomocenstvom, infekčnou chorobou spôsobujúcou rozpad tkaniva: poskytnúť pomoc malomocným deťom; čistiť páchnucu ranu malomocného pacienta; v evanjeliu Ježiš uzdravuje malomocného človeka
malomocný2 -ného pl. N -ní G -ných m. ▶ kto je postihnutý malomocenstvom, infekčnou chorobou spôsobujúcou rozpad tkaniva: liečiť malomocných; ošetrovať malomocnému rany; žiť v kolónii malomocných; Malomocní v sanatóriách celého sveta už zabudli na nádej, že aj na nich sa Boh pozrie a zázrakom zlikviduje ich hroznú nemoc. [R. Sloboda] ▷ malomocná -nej pl. N -né G -ných ž.: na ostrove umrela posledná m.
malomocný1 príd. zachvátený malomocenstvom, leprou
malomocný2 príd. kniž. neschopný úsilia, slabý, bezmocný: m. hnev (Jégé), m-á žiarlivosť (Kuk.); Duch malomocný od strachu. (Tim.);
malomocne prísl.: m. zatínať zuby;
malomocnosť, -ti ž.
malomocný príd slabý, bezmocný: parum potens: malomocný, málomožný (PD 18. st); -e prísl: parvipotenter: málomocně, málomožně (PD 18. st); -osť ž slabosť, bezmocnosť: parvipotentia: málomocnost, málomožnost (PD 18. st)
malomocný príd 1. chorý na malomocenstvo, lepru: Pismo mluwi, že bili gsu sstire malomocni mužowe, kteri wstanuce gissli do leženi syrskich (SQ 1781); Naaman bil bohatj, ale malomocnj, prasiwj na tele (Káz 18. st) 2. (o zvieratách) prašivý: zadneho žywotczicha neczysteho, gako su krawy stielne, swinye malomocznye a nakazene kupuwaty nema se (CA 1727); subst m. m: Mária malomocnym služila a nebála se, aby se nakazila (SK 1697); predtym ten malomocny bil wiwrženy z towaristwa a obcowani lidskeho (MS 1758); leprosorium: malomocnych sspytal (KS 1763); -osť ž malomocenstvo: hierocomion: malomocnostj sspital (KS 1763); služebnik z istu malomocnostu uderený byl (DP 1780)