Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zniesť znesie znesú dok.

1. nosením, nesením zhromaždiť, poznášať: z. veci na jedno miesto; z. na stôl všetky dobroty

2. nesením dopraviť zhora nadol: z. horolezca do chaty, z. bielizeň z povaly

3. (o samičkách vtákov) vypustiť (vajce) z tela: sliepka z-la vajce

4. mať schopnosť (fyzicky) zvládnuť, zdolať, vydržať: z. námahu; nez-ie pohľad na krv; papier z-ie všetko napísať sa dá všeličo; dielo ap. nez-ie prísnejšiu kritiku je slabé

5. strpieť (význ. 2), vystáť: z-ie pri sebe iba matku; nez-ie odpor

● z. zo sveta utrápiť, zahubiť; z-l by jej modré z neba urobil by pre ňu všetko;

nedok. znášať -a

// zniesť sa

1. pomaly sa spustiť nadol, klesnúť: vták sa z-l na zem, lietadlo sa z-lo z výšky;

pren. na kraj, nad krajom sa z-l súmrak pomaly nastal

2. i nedok. byť v súlade, zhodnúť sa: s nikým sa nez-ie; tí dvaja sa nez-ú;

nedok. znášať sa

zniesť sa znesie sa znesú sa znes sa! zniesol sa zniesla sa znesúc sa znesenie sa dok.

zniesť znesie znesú znes! zniesol zniesla znesúc znesený znesenie dok.

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovali • pripustiť: nepripustí výnimku, odvrávanie • zniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápach • vydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržať • vystáť • zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odpor • poznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná

vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána

vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestu • obstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáť • vytrpieť • pretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpeli • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsili • poskusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiť • zažiť • prekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápenie • podstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesť • strpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadok • vydržať: dieťa plače do nevydržania

zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandál • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanie • poskusovať • naskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemného • prestáť • pretrpieť • vytrpieť • zniesť • vydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatok • expr. preskákať: preskákať peklo vojny • pozažívať (postupne)

2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviť • stroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil

zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu • spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmla • klesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko

2. žiť, byť v súlade • zhodnúť sa • pohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodne • vyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesie • expr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčia • vydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržať • pomestiť sa • zmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí

znášať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) nosením zhromažďovať na jedno miesto, nosiť na kopu: Znášame náradie na dvor. (Al.) Lastovička znáša slamky, páperie. (Bedn.) Začala znášať pre syna najlepšie, čo mala v dome. (Min.) Tak sa motali a znášali na stôl. (Kuk.); z. med (o včelách); pren.: z. dôvody; Začali znášať dôkazy (Kuk.) hromadiť; pren. Čoskoro znášajú dobroprajné srdcia do richtárov, čo sa hovorí po meste (Ráz.) klebetní ľudia prichádzajú oznámiť.

2. (čo) nosiť zhora dolu: Ženičky znášali z nich (z vozov) svoje koše. (Jil.); pren. Pod okná znáša udivené oči (Novom.) pozerá sa pod okná.

3. (čo i bezpredm.) klásť, niesť vajcia (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepky, kačice, husi znášajú vajcia; včela, mucha znáša vajíčka;

4. (čo) prežívať, prekonávať niečo (obyč. nepríjemné, namáhavé), trpieť: z. biedu, chudobu, z. urážky, posmešky, z. krivdu, útlak, nespravodlivosť, z. trest; statočne z. bolesť, starosti; z. vrtochy niekoho; z. zodpovednosť za niečo zodpovedať; z. dane, pokuty, z. výdavky, náklady za niečo platiť; Zariadila celú domácnosť, za ktorú ona znášala všetky trovy (Jégé) finančne sa o ňu starala.

5. (čo, koho) (často v zápore) (ne)byť schopný vydržať niečo, (ne)vedieť sa zmieriť s niečím; (ne)mať rád, (ne)trpieť: vŕba dobre znáša vlhkosť; slnečnica lepšie znáša sucho ako iné rastliny; chorý zle znáša liek; neznášať horúce (drsné) podnebie; Neznášaš vari túto robotu. (Žáry); neznášať odpor; Má mrcha žalúdok, nič mu neznáša (Zát.) neprijíma. (Grófka) neznášala drobné deti a cibuľu. (Tat.) Neznášal toho chlapa. (Urb.) Teraz ľudí neznášam. (Ferko);

dok. zniesť, k 1 i znosiť

|| znášať sa¹ pomaly sa pohybovať zhora nadol, zvoľna padať, spúšťať sa; zletovať: Lietadlo sa znáša na zem; Z výšky sa znáša na poľanu veľký čierny vták. (Fig.) Veľké vločky snehu mäkko sa znášali na zem. (Min.) (Čmeliaky) sa znášajú mäkko k zemi. (Červ.); pren. súmrak sa znáša na zem, tma, noc sa znáša na kraj pomaly, znenáhla prichádza, nastáva;

dok. zniesť sa¹

znášať sa², -a, -ajú nedok. (s kým, s čím) žiť v zhode, zhodovať sa, vychádzať dobre s niekým, s niečím: Kapitán Labuda sa s chlapmi znášal dobre. (Min.) To bol vari jediný prípad, že sa dvaja mládenci z pohnevaných dedín znášali. (Žáry) Znášame sa úplne s naším okolím. (Kuk.)

● z. sa ako mačka a pes nenávidieť sa;

dok. zniesť sa²

zniesť sa², znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok. (s kým, s čím, i bezpredm.) vyjsť dobre, vydržať v zhode s niekým, zhodnúť sa: Kolegovia, žijúci v úplnej zhode, nemôžu sa (pri kartách) zniesť. (Tim.) Ožeňte sa, keď sa nemôžete zniesť s deťmi. (Čaj.) Vari by sa nezniesol, keď sa znesie v cudzom dome? (Kuk.); pren. (Teľacie) znesie sa aj so zemiakovou kašou (Karv.) je dobré;

nedok. znášať sa²

zniesť, zhnetie, zhnetú, zhnietol, zhnetený dok. (čo) zmiesiť, stlačiť poddajnú látku, sformovať z nej niečo: z. hlinu, cesto

zniesť, znesie, znesú, zniesol, rozk. znes dok.

1. (čo) nosením zhromaždiť na jedno miesto, znosiť; sústrediť: Zniesli ich (nádoby) pred dom. (Kuk.) Zneste všetky divoké muziky sveta tu na Kysuce. (Jil.) Všetko by bol materi zniesol, ale v dome ničoho nemali. (Taj.); pren. To je kliatba, ktorú zniesli na ramená mocných jednoduchí ľudia (Jaš.) ktorou prekliali mocných. Zniesliže by rečí na nevestu: vraj pila (Hviezd.) ohovorili by ju.

2. (čo, koho) priniesť, odpraviť zhora dolu. Zniesli z povaly tú starú posteľ. (Letz) Fľašu vína, čo bola pripravená, zniesol dolu. (Zúb.) Ak je živý, znesieme ho dolu. (Švant.) Zniesli ju do voza, kde ju položili na otep slamy. (Jégé)

● hovor. z. niekoho z tohto sveta (zo sveta) zabiť, zmárniť niekoho; hovor. z. niekomu (aj) to modré (belasé) z neba, z. niekomu (aj) hviezdy z neba vyhovieť niekomu vo všetkom, urobiť pre niekoho všetko;

3. (čo) vypustiť vajce z vajcovodu (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepka, hus, kukučka zniesla vajce;

4. (čo, koho) (často v zápore) (ne)vydržať, (ne)strpieť; (ne)vystáť: (ne)zniesť pohľad na niečo, na niekoho; tráva znesie sucho; Papier znesie všetko. (Mňač.) Morfiové injekcie neznesiem. (Jégé) Drak nepije viac než znesie. (Chrob.) Naozaj neznesiem také ženy straky rapotavé. (Laz.)

|| zniesť sa¹ pomaly sa spustiť zhora nadol, zvoľna klesnúť; zletieť: vták zniesol sa na zem; lietadlo sa znieslo dolu; Kŕdeľ divých husí zniesol sa pomaly na dvor. (Janč.) (Polan) zniesol sa hlboko do fotela. (Fr. Kráľ); pren. Po refréne sa zniesla búrka potlesku (Sev.) zaznel veľký potlesk;

pren. zvoľna nastať, pomaly prísť; zavládnuť: noc, tma sa zniesla na kraj; Večer sa zniesol nad hory. (Hor.) Dobrá nálada sa na nás zniesla (Bedn.) Driemota sa zniesla na stôl. (Jaš.);

● hovor. z. sa zo sveta zabiť sa, zmárniť sa;

nedok. znášať sa¹

zniesť [-ie-, -é-] dk
1. odniesť, odplaviť, preniesť: a w behu znesseny biwsse pod geden ostrow neweliky, sotwa sme mohly obdržety člun (Le 1730)
F. z. zo sveta koho pripraviť o život, zabiť niekoho: na ten dum, kde W. M. vstanowyla, ze zbrogow beha a mne chte ze sweta znesti (M. S. JÁN 1608); ta nesčasna sluzba ze sweta mna znese (KC 1791)
2. (o vtákoch, živočíchoch) vypustiť vajce: waycia dluho trwagj, ktere znesene bywagj na nowe mesyce až do splnj (MT 17. st); partus 5qve ovorum: pet wagec snésla slepka (KS 1763); husi w prwom roku zrjdka wagcja nesu a gestli y znesu, tje na podsjpku negsu sauce (PL 1787)
3. práv (žalobu, sťažnosť, ap.) podať: ten gest blyz gemv poswiedssyti sam sedmy, nez-li on muoz to nam znesti, nebo w tom mieste, kdez se to stalo a zadny newidiel (ŽK 1473)
4. strpieť, vydržať, vytrpieť: any žáden tak weliky smrad any ten nagmenssy služebniček daleg znesti nemohl (SK 1697); wezmi zmrzlu repu, upeč gi na mako a krut na noc okolo palcuw, gak teple mužeš zniesti (RTA 17. st); sustinare malum: snésti zlost; sustinere dolores: welike bolesti snésti (KS 1763); Fabiola wdowsky staw snésti nemohla (VP 1764)
L. z. pôst vydržať sa postiť: mi (ľudia) mali post znest a strpet nechceme (SJ 18. st); z. škodu utrpieť stratu: kdo gest netrpézliwy, snese skodu (KB 1757)
F. patientia vincit omnia: co nemuž nekde odwésti, lépe trpeliwe znesti (SiN 1678); čím watsse mass čnostj, wic znesess horkosti od lidskeg zlosti (Pie 18. st); zniesť sa dk:
1. dohodnúť sa; uzniesť sa: tymto spusobem znyesli sa a dobrowolnye k tomu strana prystupila (TRENČÍN 1596); ponewadz pak tato kupe poriadne se stala, gednomyslene sme se znesly, aby ta wecz do pokoge protokolonu zapsana byla (TISOVEC 1608); pán otec, pani matka na tom sú se znesli, abych pásla kozlátka (PV 1608); de aliqua re consentire: snesti se na nečem (PD 18. st)
L. priateľsky sa z. dohodnúť sa, pokonať sa: cžo se zemy obsatich dotycže, strani tych partes pred namy prytelsky se zniesly, aby gedenkazdy z tich zemj, ktere obsal zbozie pobral (TRENČÍN 1638)
2. zhodnúť sa, dobre spolu vychádzať: kdy syrothy dorostu, spolu nemohly by se znyesty (LIPTOV 1584); mlinare a tesare spolu se znesly a ztowaryssily, proto aby gednostegny poradek cessny držely a zachowawaly (CA 1698)