leberko p. rebro
lebro p. rebro
rebro s. (riebro, žebro, źebro, ľebro, ľabro)
1. csl oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: Hugáň mu (bravovi) pomedzi rebrá nožom ešťe popichau̯ a bolo po ňom (Leštiny DK); Ti hojda, ak ťa chiťím, rebrá ťi polámem! (Mošovce MAR); Rebrá ťiež majú zlomené, aj tie majú gipse sťiahnutie (Devičie KRU); Keľo rieber si si dolámau̯? (Kociha RS); Ag ho dade doparím, ta mu rebrá dolámem! (Kameňany REV); Mal zlomené rebro (V. Rovné BYT); Ale ho tak pirgél pod rebrá, že hned odlecel (Bzince p. Jav. NMV); Telátko také naježené, rebrá temu bolo vidzet, nuš, chudátko, či to aj bude dojid volakedi (Ružindol TRN); Spadél z húre a má zlámané žebra (Skalica); Ta dva źebra mu zlamalo (Dl. Lúka BAR); Vibraľi mu dva ľebra (Žatkovce SAB); Do ľabra dostal jednu ranu (Stankovce TRB)
L. kosit pod rebro (Dol. Súča TRČ) - kolmo proti brehu; kośidz na rebro (Studenec LVO) - šikmo; čortovo rebro (Bracovce MCH) - nezbedné, živé dieťa
F. ból tak chudí, že mu len tag rebrá trčáli (Vaďovce MYJ), je takí chudí, že mu šecki rebrá očítáš (Kuchyňa MAL), rebrá bi mu mohél otčítat (Bošáca TRČ) - je veľmi chudý; naobročil ho, až mu rebrá trčá (Brestovany TRN) - iron. slabo (koňa) nachoval; namascil mu rebrá (Bošáca TRČ, Lukáčovce HLO) - zbil ho; začíná od Adamového rebra (Bošáca TRČ) - od samého začiatku; doma je šitko po rebre (Mokrá Lúka REV), šitko nahala po rebre (Revúca), terás si bula ešte po rebre a uš si vištafíruvaná (Roštár ROŽ) - v neporiadku; už je po rebre (Revúca) - je koniec, je po zábave; má po rebre pri nom (Revúca) - je v nevýhodnom postavení
2. csl obyč. mn. č. mäso niektorých zvierat s rebrami; jedlo pripravované z tejto časti zvierat: Dajťe mi pou̯ kila rebár na polieuku! (Lipt. Hrádok LM); Úďené rebrá, ke_ca ňeňi masné, sa velmi chutné (Brodzany TOP); Rebrá sa zaúďia na polievku s fazulov (V. Maňa VRB); Údili sa rebrá, lopatki, kúbi, stehná, to sa moseli dukšié pacovac (Pruské PCH); Rebrá sa viúdzili a boli do kapusti alebo do fazulovej poliévki (Bošáca TRČ); Šunki, slaninki, rebrá, to sa zavesilo do komína, tan sa to údzilo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Ta zme potom posoľiľi šicko, i rebra, i šoldri, i meso a śe tag jedlo posoľene (Buglovce LVO); Potim ju (ošípanú) rosčepia na dva strani, orežu slaňinu od mesa, osobitňe ľebra i šunki (Rankovce KOŠ); Viberu še nohi, šoudri, rebra, pochrepcina, toto šicko še vibere, nasoľi še do korita (Brezina TRB)
3. rebru podobná súčasť zariadení a nástrojov
a. koš. výstuž prúteného košíka, zvislá kostra: Ja̋ ih robím ďeväť, tíh rebár (Párnica DK); rebro (V. Straciny MK, Závadka n. Hron. BRE, Rat. Zdychava RS); ľebro (Michalovce)
b. vin. obyč. mn. č. steny koša na lise z úzkych vertikálne stavaných latiek: Šeckí dúški spolu, to sú rebrá (Trakovice HLO); rebrá (Velčice ZM, Drážovce KRU, Dol. Lovčice TRN, Štefanová MOD)
c. ohnutý prút al. drôt na kosisku kosy na obilie: rebro (Dačov Lom KRU, Dol. Strehová MK)
d. obuv. oblúkovito ohnuté šidlo na šitie, krivé šidlo: rebro (Veterná Poruba LM, Lipt. Trnovec LM)
e. nov. oblúkovitá časť kovovej konštrukcie dáždnika, spica: Ten parapeľ má uš polámané tri rebrá (Kláštor p. Zniev. MAR)
4. súčasť mostnej konštrukcie, hranol s drevenými klinmi zabezpečujúci pružnosť mosta: Na hlauňičku sa položí rebro a do rebra sa nabíjajú drevenie kľini, abi most fédruvau̯ (Iľanovo LM)
5. uhliar. obyč. mn. č. nevypálené kúsky dreva pri pálení uhlia: rebra (Snina)
6. obyč. mn. č. dýchacie orgány ryby, žiabre: rebrá (Ozdín LUČ)
7. časti rastlín tvarom pripomínajúce rebrá (napr. listové kostrnky, stopky strapcov, steblá po kosení a pod.): Iba zme si misele kapustu retuvaťi, lebo ko_ca húseňice viliahle, tej tak kazile kapustu, že lem tej rebrá z ňej zostále, ostatnuo obhŕzle šecko (Čelovce MK); Na kveťe časľi opŕchľi a ťeras ostaľi na ňich ľen takie rebrá (Pukanec LVI); rebro (Lazy p. Makytou PCH, Jarovnice SAB, Žalobín VRN)
8. v dvojslovných názvoch rastlín: čertovo rebro (Sučany MAR, Pukanec LVI, Bobot BÁN, Letanovce SNV), čertovó rebro (Cinobaňa LUČ), čertové rebro (Červeník HLO, Chocholná TRČ, Kuchyňa MAL), čertove rebro (Hlboké SEN), čertovo ľebro (Okruhlé GIR), ďablovo rebro (V. Šariš PRE, Žakarovce GEL), čortovo rebro (Bracovce MCH), haďuo rebro (Kociha RS), hadze rebro (Spiš. Štvrtok LVO, Hrabkov PRE), hadovo rebro (Povrazník BB), haďäcua rebro (Mur. Lehota REV), vlčie rebro (Bohunice PCH), viľče rebro (Ražňany SAB), srnčie rebro (Ľuborča TRČ), kozie rebro (Bošianska Neporadza BÁN) - lesná trváca rastlina s veľkými perovito zloženými listami, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas); šärtovo rebro (Nandraž REV) - nízka papraďovitá rastlina, bot. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum)
9. steblo obilia zostávajúce po kosení na strnisku: Chlapi tag moseľi kosiťi, abe sa za ňima aňi koza pásťi ňemohla, ľebo ag ďahom ostalo rebro aľebo beľ, jáj, to sa vismievaľi (V. Lom MK)
10. expr. nezbedné, živé dieťa: To je rebro chlapšisko (Revúca)
riebro p. rebro