Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rebro -a -bier s.

1. oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: udrieť niekoho pod r-á; zlomiť si r.

2. mäso okolo (hovädzieho) rebra: varené r.

3. vystupujúca oblúkovitá časť stropnej klenby: gotické r-á

4. oporná, spevňujúca časť konštrukcií: mostové r-á, r-á lietadla

5. čo tvarom pripomína rebro: r. radiátora

možno mu r-á spočítať, zrátať je veľmi chudý; expr. ponaprávať, zrátať, poštekliť niekomu r-á zbiť niekoho;

rebrový príd.: r-á kosť, r-á klenba, r. chladič;

rebierko -a -rok s.

1. zdrob. k 1

2. mäso okolo (bravčového) rebra: údené r.

3. kotleta: prírodné r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rebro ‑a ‑bier s.; rebrový; rebierko ‑a ‑rok s.

rebro -ra rebier s.

-ro/121946±163 25.22: substantíva s. N+A sg. 32302→31981
+75
−49
dobro/6732 euro/5026 jadro/3333 striebro/2782 pero/2540 čaro/2344 jazero/2300 vnútro/2161 vedro/825 puzdro/781 šero/565 metro/557 rebro/522 (36/1513)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rebro, -a, -bier str.

1. oblúkovitá kosť obopínajúca prsnú dutinu (ako súčiastka kostry človeka al. niektorých zvierat): udrieť, štuchnúť niekoho pod r-á;

pren. žart. o žene: Obyčajné tituly málili sa jeho márnomyseľnému rebru. (Záb.); anat. pravé r-á upínajúce sa k hrudnej kosti; nepravé r-á upínajúce sa k chrupke siedmeho rebra; voľné r-á končiace sa v brušnej stene

expr. možno mu r-á spočítať je chudý; expr. r-á mu trčia je chudý; zrátať, ponaprávať niekomu r-á, poštekliť niekoho po r-ách zbiť ho;

2. kuch. mäso z rebra niektorých zvierat: bravčové, hovädzie, údené r.;

3. archit. oblúkovitá časť stropnej klenby, obyč. gotickej;

4. oporná časť niečoho, výstuž;

stav. súčasť mostných, stropných a iných konštrukcií; tech. výstužné r. zväčšená hrúbka materiálu na zvýšenie pevnosti; ban. základkové r. zabezpečujúce výstuhu stropu vo vyrúbanom priestore;

lod. v mn. č. priečne väzy tvoriace bok lode;

let. v mn. č. časť vnútornej konštrukcie nosných plôch a kormidiel lietadla; bot. listové r-á najhrubšie nervy žilnatiny listovej čepele;

zool. žilka v krídlach hmyzu;

5. vec tvarom pripomínajúca rebro al. rebrá: r. radiátora;

bot. silne vynikajúca žilka al. výstupok na plodoch;

geogr. dlhý, vypuklý útvar v podobe hrebeňa v stene;

6. nár. hadie, čertovo r. rastlina rebrovka;

rebrový, k 1 i reberný príd.: rebrová/reberná kosť, robrový/reberný oblúk, rebrové/reberné svalstvo; rebrová klenba ktorej hlavným prvkom je sústava rebier; rebrový chladič v podobe rebier; rebrový plech vystužený hrubšími pásmi

leberko p. rebro


lebro p. rebro


rebro s. (riebro, žebro, źebro, ľebro, ľabro)
1. csl oblúkovitá kosť obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: Hugáň mu (bravovi) pomedzi rebrá nožom ešťe popichau̯ a bolo po ňom (Leštiny DK); Ti hojda, ak ťa chiťím, rebrá ťi polámem! (Mošovce MAR); Rebrá ťiež majú zlomené, aj tie majú gipse sťiahnutie (Devičie KRU); Keľo rieber si si dolámau̯? (Kociha RS); Ag ho dade doparím, ta mu rebrá dolámem! (Kameňany REV); Mal zlomené rebro (V. Rovné BYT); Ale ho tak pirgél pod rebrá, že hned odlecel (Bzince p. Jav. NMV); Telátko také naježené, rebrá temu bolo vidzet, nuš, chudátko, či to aj bude dojid volakedi (Ružindol TRN); Spadél z húre a má zlámané žebra (Skalica); Ta dva źebra mu zlamalo (Dl. Lúka BAR); Vibraľi mu dva ľebra (Žatkovce SAB); Do ľabra dostal jednu ranu (Stankovce TRB)
L. kosit pod rebro (Dol. Súča TRČ) - kolmo proti brehu; kośidz na rebro (Studenec LVO) - šikmo; čortovo rebro (Bracovce MCH) - nezbedné, živé dieťa
F. ból tak chudí, že mu len tag rebrá trčáli (Vaďovce MYJ), je takí chudí, že mu šecki rebrá očítáš (Kuchyňa MAL), rebrá bi mu mohél otčítat (Bošáca TRČ) - je veľmi chudý; naobročil ho, až mu rebrá trčá (Brestovany TRN) - iron. slabo (koňa) nachoval; namascil mu rebrá (Bošáca TRČ, Lukáčovce HLO) - zbil ho; začíná od Adamového rebra (Bošáca TRČ) - od samého začiatku; doma je šitko po rebre (Mokrá Lúka REV), šitko nahala po rebre (Revúca), terás si bula ešte po rebre a uš si vištafíruvaná (Roštár ROŽ) - v neporiadku; už je po rebre (Revúca) - je koniec, je po zábave; má po rebre pri nom (Revúca) - je v nevýhodnom postavení
2. csl obyč. mn. č. mäso niektorých zvierat s rebrami; jedlo pripravované z tejto časti zvierat: Dajťe mi pou̯ kila rebár na polieuku! (Lipt. Hrádok LM); Úďené rebrá, ke_ca ňeňi masné, sa velmi chutné (Brodzany TOP); Rebrá sa zaúďia na polievku s fazulov (V. Maňa VRB); Údili sa rebrá, lopatki, kúbi, stehná, to sa moseli dukšié pacovac (Pruské PCH); Rebrá sa viúdzili a boli do kapusti alebo do fazulovej poliévki (Bošáca TRČ); Šunki, slaninki, rebrá, to sa zavesilo do komína, tan sa to údzilo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Ta zme potom posoľiľi šicko, i rebra, i šoldri, i meso a śe tag jedlo posoľene (Buglovce LVO); Potim ju (ošípanú) rosčepia na dva strani, orežu slaňinu od mesa, osobitňe ľebra i šunki (Rankovce KOŠ); Viberu še nohi, šoudri, rebra, pochrepcina, toto šicko še vibere, nasoľi še do korita (Brezina TRB)
3. rebru podobná súčasť zariadení a nástrojov
a. koš. výstuž prúteného košíka, zvislá kostra: Ja̋ ih robím ďeväť, tíh rebár (Párnica DK); rebro (V. Straciny MK, Závadka n. Hron. BRE, Rat. Zdychava RS); ľebro (Michalovce)
b. vin. obyč. mn. č. steny koša na lise z úzkych vertikálne stavaných latiek: Šeckí dúški spolu, to sú rebrá (Trakovice HLO); rebrá (Velčice ZM, Drážovce KRU, Dol. Lovčice TRN, Štefanová MOD)
c. ohnutý prút al. drôt na kosisku kosy na obilie: rebro (Dačov Lom KRU, Dol. Strehová MK)
d. obuv. oblúkovito ohnuté šidlo na šitie, krivé šidlo: rebro (Veterná Poruba LM, Lipt. Trnovec LM)
e. nov. oblúkovitá časť kovovej konštrukcie dáždnika, spica: Ten parapeľ má uš polámané tri rebrá (Kláštor p. Zniev. MAR)
4. súčasť mostnej konštrukcie, hranol s drevenými klinmi zabezpečujúci pružnosť mosta: Na hlauňičku sa položí rebro a do rebra sa nabíjajú drevenie kľini, abi most fédruvau̯ (Iľanovo LM)
5. uhliar. obyč. mn. č. nevypálené kúsky dreva pri pálení uhlia: rebra (Snina)
6. obyč. mn. č. dýchacie orgány ryby, žiabre: rebrá (Ozdín LUČ)
7. časti rastlín tvarom pripomínajúce rebrá (napr. listové kostrnky, stopky strapcov, steblá po kosení a pod.): Iba zme si misele kapustu retuvaťi, lebo ko_ca húseňice viliahle, tej tak kazile kapustu, že lem tej rebrá z ňej zostále, ostatnuo obhŕzle šecko (Čelovce MK); Na kveťe časľi opŕchľi a ťeras ostaľi na ňich ľen takie rebrá (Pukanec LVI); rebro (Lazy p. Makytou PCH, Jarovnice SAB, Žalobín VRN)
8. v dvojslovných názvoch rastlín: čertovo rebro (Sučany MAR, Pukanec LVI, Bobot BÁN, Letanovce SNV), čertovó rebro (Cinobaňa LUČ), čertové rebro (Červeník HLO, Chocholná TRČ, Kuchyňa MAL), čertove rebro (Hlboké SEN), čertovo ľebro (Okruhlé GIR), ďablovo rebro (V. Šariš PRE, Žakarovce GEL), čortovo rebro (Bracovce MCH), haďuo rebro (Kociha RS), hadze rebro (Spiš. Štvrtok LVO, Hrabkov PRE), hadovo rebro (Povrazník BB), haďäcua rebro (Mur. Lehota REV), vlčie rebro (Bohunice PCH), viľče rebro (Ražňany SAB), srnčie rebro (Ľuborča TRČ), kozie rebro (Bošianska Neporadza BÁN) - lesná trváca rastlina s veľkými perovito zloženými listami, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas); šärtovo rebro (Nandraž REV) - nízka papraďovitá rastlina, bot. hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum)
9. steblo obilia zostávajúce po kosení na strnisku: Chlapi tag moseľi kosiťi, abe sa za ňima aňi koza pásťi ňemohla, ľebo ag ďahom ostalo rebro aľebo beľ, jáj, to sa vismievaľi (V. Lom MK)
10. expr. nezbedné, živé dieťa: To je rebro chlapšisko (Revúca)


riebro p. rebro

rebro, čes žebro s
1. anat oblúkovitá kosť, obopínajúca hrudnú dutinu stavovcov: we spanij wzate gest rebro Adamowo prawe, s kterehožto rebra (Boh) vcžinil Adamowi ženu pomocznicu (BAg 1585); Ewa, prwny žena, gest zffurmowana z žebra muže (OP 1685); kazdj, kdo bi kolwek se chtel ženitj, musjl bi ze sweho boku rebro winnat a z neho sobe manželku vdelat (DuM 1718); beyk má stehná y rebra mocne (PL 1787); ked sa ona nepolepsy a nebude dobra, Panu Bohu sa prisaham, polamem geg rebra (KC 1791); hadowe magu tolko rebjer, kolko do mesice dny gest, t. g. 30 w počte (LR8 18. st)
L. čertovo, vlčie r. bot papraď Dryopteris: když kuon znenadala se roznemuže, polož mu pod yazik kus korene z kaprady, ginače wlčyho rebra a hned powstane hore (MT 17. st); stratiotis: rebrjček bylina, čertové rebro (KS 1763)
2. mäso z rebier niektorých zvierat: dali sme, kedi sa pani wiberali do Bistrici skrze porcii uleweni, na ffrustik hovadzini a rebra swinskie, k tomu korenia (KRUPINA 1710); -ový, reberný, rebrený príd
1. k 1: srdce w prostredku pri páteg rebernég kosti wisí; Búh, wpustice na Adama sen, gednu z rebrowích geho kostí wiňal, z tíg spúsobil ženu a k Adamowi priwedel (BN 1789); koren czerny bolaczky rebrove hoy (RO 18. st)
2. rebrinový: (inventár) woz rebrowy geden (ORAVA 1611 E); wozek o čtirech kolesech gest sedlsky rebreny anebo ffurmansky (OP 1685)

Rebro Rebro
rebro
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) rebro
G (bez) rebra
D (k) rebru
A (vidím) rebro
L (o) rebre
I (s) rebrom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) rebrá
G (bez) rebier
D (k) rebrám
A (vidím) rebrá
L (o) rebrách
I (s) rebrami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko REBRÓ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ZEMNÉ, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko REBRO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 181×, celkový počet lokalít: 55, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 13×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 10×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
BOLEŠOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
DRAHOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 7×;
KLOBUŠICE (obec ILAVA), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 7×;
DULOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 6×;
ILAVA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 6×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo osem párov rebier ou huit paires de côtes
bez kože a rebier sans la couenne et les côtes
druhým a tretím rebrom deuxième et troisième dernières côtes
osem rebier alebo osem huit côtes ou huit
prvými a druhými rebrami les premières et deuxièmes côtes
rebier alebo osem párov côtes ou huit paires
tretím a štvrtým rebrom troisième et quatrième dernières côtes
viac ako osem rebier plus de huit côtes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu