obcovanie s. hloh spolunažívanie: Dobrému rodzinnému opcuvání aj Pambo žehná (Červeník HLO)
obcovanie [-ia, -í] s 1. stýkanie sa, styk; spôsob života, správanie: ženy, budte poddane mužom swym a obczowany wasse bude gsy w bazny boskeg (BAg 1585); stacžek (!) anebo penize od nekterzich nesslachetneho obczowany lidj sav od neho vkradene (LIKAVA 1610); geg gazdyina od nyekolko časou len z dyabli ma obczowanya (KRUPINA 1722); guž sy litowal za obcowánj žiwota predesslého (BlR 18. st) L. o obcowanj učenem (KoB 1666) o vedeckej dišpute; gakj gest spolok sprawedlnosty s neprawosty a gake obcowanj swetla s temmnosty (WO 1670) o styku dobra a zla; nic by ses nestrachowal vtrpného a prisného obcowánj (KO 1782) nakladania, zaobchádzania; telesné o. pohlavný styk: zas ty dwa (kupec s milenkou) do starodawneho obcowana telesneho sa nawratilj, na slubi swe zapomnelj (MiK 18. st) 2. pohlavný styk, súlož: (obvinená) netagila, ze on Michael Rutkaj magice s ni neporadne a nepobozne obcowani (S. ĽUPČA 1632); Panu Bohu prisahám, sy wrawela, že z czuzimy diewkami obczowania mawa (DRAŽKOVCE 1729); vsta matky při pannách neotwjragj se nikdy krom w čas měsýčného kwětu a společného obcowánj (ZK 1778) 3. spoločenstvo, spoločnosť: aby tuto služebkinu pred welebnosť twú swatú w obecz wsseho krestianstwa obczowany raczyl dati přigiti (BAg 1585); Nabuchodonozor bil wen z obcowani lidskeho wiwrzeny (MS 1758); žaden delnik z kovači v kovárni, ano i v šmyknách a jejich varštatiech žadnu společnost ani obcováni nemá miti (MB 1759)