kyj -a m. kyjak: ovaliť niekoho k-om
kyj kyja pl. N kyje m.
kyj kyja pl. N kyje m. ▶ hrubá, obyč. drevená palica rozšírená na jednom konci, často slúžiaca ako zbraň; syn. kyjak: pastiersky k.; lovec s kyjom v ruke; ovaliť, udrieť niekoho kyjom; zahnať sa kyjom; Zdvihol kyj zo zeme, položil si ho na plece a hybaj za drakom. [A. Habovštiak]
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
kyj p. kyjak
palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)
p. aj kyjak
kyj, -a m. hrubá palica na jednom konci rozšírená, kyjak: udrieť, ovaliť človeka k-om
● hovor. ostať ako k-om ovalený veľmi zarazený, omráčený; ísť na niekoho (s) k-om vyhrážať sa; bojí sa pes kyja (prísl.) vinník sa bojí trestu
kyj m. 1. strsl, hloh, šar hrubá palica na jednom konci rozšírená, kyjak: Vezmem na ťebä kij a buďe! (Krivá DK); S takim kijom śe ohaňal (Dl. Lúka BAR); kij (Koniarovce TOP) F. kijom lebo palicú (Lukáčovce HLO) - aj tak aj tak je zle; ba aj kijoch śe mu ušlo (V. Šariš PRE) - často ho bili; toho aňi kijom ňedobiješ! (Rim. Píla RS) - o tvrdom, silnom živote 2. or palica ozdobená plieškami, ktoré vydávajú hrkotavý zvuk pri udieraní na zem: Takie bla̋ški pribili na palicu a to ždi hŕku̯o, to sa zovie kije (Zázrivá DK) 3. spiš obyč. mn. č. vysoká, pod pazuchu zasúvaná palica na podopieranie, barla: Taki je hromi, že hodzi ľem na kijoch (Letanovce SNV)
kyj m hrubá, na jednom konci rozšírená palica, kyjak: chtiel foyta bit trzeymy kygmy (ŽK 1460); z kiom ho viobraczeli (TRENČÍN 1598); že ho kygem prala až do krwe (SKALICA 1617); proti nam sapaly, zie kyg kyga nemohl minaut (SENICA 1730); budete hrozne zo 24 kigami trestane (FRIDMAN 1786) údermi kyjom; newiss, či ta nekdo mečom nezetne, kigom nezahlussj (MiK 18. st); musiš s kigem geg chrbet mastiti (ZL 18. st) F. z kiga brytwu delagu (PP 1734) hovoria opak; -ový príd: fustuarium: kygowé, paljcowé mjsto (KS 1763) kde palicujú F. kdo chodj po nocy, hledá kygowé nemocy (KrG 1704) zbitie kyjom; abich od wás kigowég masti nedostal (BA 1789) o bitke; -ík, -ček dem: paxillus: kolik, kigik (ASL 1740); tudicula: kygček, palička (KS 1763)
kyjový p. kyj