Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami; predstavoval si ju i.; je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

ináč, inak, inakšie spoj. priraďovacia

inak, ináč, inakšie zám. vymedzovacie príslovkové

inak, ináč, inakšie čast.

inak¹, ináč¹, inakšie¹ zám. vymedzovacie príslovkové 1. ▶ odkazuje na vlastnosť deja al. stavu odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie tak, nie takto, iným spôsobom, odlišne; op. tak isto: dopadlo to celkom i.; pomôžeme si teda i.; doma sa správa i.; spoznať i. zmýšľajúcich ľudí; ako som konal, tak som konal, inak som nemohol; Chvíľu uvažoval, chcel sa so mnou naozaj rozlúčiť, potom sa však ináč rozhodol. [V. Šikula]; Človek si všeličo inakšie predstavuje, keď je mladý. [E. Dzvoník]
2. blíži sa významu príslovky expr. ▶ spôsobom, ktorý dosahuje vyššiu mieru vlastnosti v porovnaní s predpokladanou, pôvodne očakávanou; lepšie, dokonalejšie: my by sme to i. zvládli
◘ fraz. inak povedané vyjadrené inými slovami a obyč. dôraznejšie al. vyhrotenejšie

inak², ináč², inakšie² spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom: pozvali nás, i. by sme neprišli; Hráč musí svoj nástroj milovať, ináč nebude z neho nikdy fagotista. [V. Šikula]; Konflikt treba zastaviť, ináč sa rozšíri ďalej. [Sme 2007]

inak³, ináč³, inakšie³ čast. 1. ▶ uvádza výpoveď súvisiacu s predchádzajúcim kontextom al. začínajúcu novú tému: i. je všetko v poriadku?
2. ▶ uvádza doplňujúce, hodnotiace vysvetlenie: je to i. milé dievča; A na ten obraz, inak obyčajnú farbotlač, sa raz uprene zahľadel nemecký veliteľ. [A. Devečková]
3. ako súčasť dvojslovnej častice ako ináč, ako inak, ako inakšie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď al. jej časť a vylučuje inú možnosť, samozrejme, jedine tak: ide o peniaze, ako i.; dovolenkovať budeme, ako i., pri mori; pred súťažou vládne všade, ako i., napätie a očakávanie; Ako inakšie, najkrajšia láska je tajná láska. [L. Ťažký]; Recept na najlepší makový koláč pochádza - ako ináč - z archívu môjho deda. [InZ 1999]

ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie

2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče

3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče

4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2

rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišne • odchylne • odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodne • nerovnako • rozlične • rôzne • rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôzne • nerovnomerne • kniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpené • inak • inakšie • ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny

rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru

2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek

3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1

vlastne 1. uvádza opravný výraz • totiž • totižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviem • respektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • veru • naozaj • skutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieť • v skutočnosti • vskutku • dohromady • dokopy • dovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel • už: sám už nevie, čo má urobiť • ináč • inak • vcelku • v podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovuje • takrečeno • pravdupovediac • podľa pravdy • popravde • popravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na to • nakoniec • naostatok • napokon • fakticky • kniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiť • zastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál

ináč (zastar. i ináče, zried. i ináčej) prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, rozdielne, inak: i. povedané; i. robí, i. hovorí je falošný, pretvaruje sa

● však ty budeš i. hovoriť (spievať) zmeníš názor, stanovisko;

2. v opačnom prípade: Áno tak, lebo ináčej ani žiť nechcem. (Kal.)

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností; po iných stránkach: je to (takto) ináč dobrý človek; starká — ináč takto teta Hana (Mor.); Ináče literárna produkcia Kalinčiakova za dvanásť rokov v Modre bola dosť skromná. (Mráz)

ináč i ináčej
I. zám. vymedz. príslov.
1. strsl, zsl iným spôsobom; inakšie; odlišne: To sa aňi inádž ňedalo spraviť (Socovce MAR); On ju má inádž rád jako ťeba (Bošáca TRČ); Volakedi teda to bolo ináč (Ružindol TRN)
2. strsl, zsl v opačnom prípade: Miseľi zme sa poriadňe ponáhľaď, ľebo inádž bi náz bou̯ dáš_chiťiu̯ (Ležiachov MAR); Mosel som hnet stat, lebo ináč sa pes tag hodil do dverí! (Dol. Súča TRČ)
II. čast. pripája dodatočnú výpoveď, ostatne, mimochodom: A ti sa mi inádž ako máš? (Ležiachov MAR); Tak som potom aj súhlasiu̯, lebo som ináčej, miseu̯ som sa maďarskí učit (Stankovany RUŽ); Ináč tu ňišt nového! (V. Bielice TOP); Inádž ón o tém dobre vedzél! (Vištuk MOD)

hináč p. ináč

ináč, ináče(j) [(j)i-, hi-]
I. prísl
1. iným spôsobom, odlišne: w trydseti roczych a dnech, niz ginacze (ŽK 1473) nie ináč; gestlize to ginacze vczini, aby sto zlatych polozyl (P. ĽUPČA 1543); ginače včy a ginače werj (WO 1670) je falošný; až inacž odslužit sa moczi nebudem (ROZVADZE 1710)
2. v opačnom prípade: nech se dá do této zbrogi, neb gináče neobstogi (CC 1655); porezaty gi (hubu) musy a tak na nytj ssussitj, ginače by zhnyla (HL 17. st)
3. inokedy, v inom prípade, za iných okolností: proč tuto tak chýtre priletěl hněw boži, který gináčeg tak dluho se bawiwa? (MP 1718)
II. spoj prir inými slovami, čiže: Gregor Sukennyk ginacze Mokry (ŽILINA 1464); Gyryk rychtar hynacz Posstrnak (TRENČÍN 1585); nemoc ženska ginače krwotok (SUČANY 1670)
III. čast ostatne, mimochodom: pre docztenych panow a pange wssetky (:ginaczeg teho czasu swadebnikow:) (ŽILINA 1700); hrjch gest nemoc dusse, která gest gináčeg nesmrtedlná (MP 1718); bol som ynacz slubel tak nebohemu p. bratowy (LIESKOV 1742)