maniak [-ň-] -a mn. -ci m. človek postihnutý mániou;
maniačka -y -čok ž.;
maniacky [-ň-], maniakálny [-n-] príd.;
maniactvo -a s.
maniak [-ň-] -ka pl. N -iaci G -kov m.
maniak [-ň-] -ka pl. N -aci G -kov m. 1. (i na čo/do čoho) ▶ kto sa vyznačuje vášnivou až chorobnou záľubou v niečom al. sa neprimerane oddáva niečomu: televízny, filmový m.; počítačoví, internetoví maniaci; byť m. na hudbu, na počítače, na najnovšiu techniku; som m. do fotografovania; No tak, preto, že tebe šéfuje nejaký maniak, sa my dvaja nebudeme hádať. [Vč 1978] 2. i lek., psych. ▶ kto je postihnutý mániou, duševnou poruchou, kto trpí utkvelými predstavami, myšlienkami: neurotický m.; vraždiaci m.; život sexuálneho maniaka; polícia mala do činenia s nebezpečným maniakom; Ak bol vlak prázdny, bála sa maniakov, ktorí obťažujú osamelé ženy. [H. Dvořáková] ▷ maniačka -ky -čok ž.: je nákupná, telenovelová m.; Ja som maniačka na topánky, mám asi desať párov krásnych topánok. [VNK 2000]
maniak [-ň-] -a m. (maniačka -y ž.) človek postihnutý mániou
maniak [vysl. -n-], -a, mn. č. -ci m. človek postihnutý nejakou mániou;
maniacký príd.;
maniactvo, -a str., zried. i maniakizmus, -mu m. stav maniaka