tupiť1 nedok. robiť tupým, tupším: t. ostrie noža, sekery, t. korčule
// tupiť sa stávať sa tupým, tupším
tupiť2 nedok. urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať: t. vlastnú rodinu; t. rodnú reč;
opak. tupievať -a
tupiť sa tupí sa tupia sa tupil sa tupiac sa tupiaci sa tupenie sa nedok.
tupiť tupí tupia tup! tupil tupiac tupiaci tupený tupenie nedok.
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať • tupiť sa • otupovať sa • zried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval sa • slabnúť: žiaľ otupieval, slabol • prestávať • zanikať • prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal
tupiť p. haniť
tupiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);
opak. tupievať1, -a, -ajú;
dok. zatupiť, otupiť
|| tupiť sa1 stávať sa tupým, tupieť;
dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť2, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé); t. ľudskosť (A. Mat.);
opak. tupievať2, -a, -ajú;
dok. potupiť
|| tupiť sa2 zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa
tupiť ndk 1. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria niečo: hebeo: tupjm, tupé činjm (KS 1763); kosy se musegj po nekterém učineném seknutj wždycky tupiti (HRK 1773) 2. koho, čo (na čom) kým haniť, znevažovať niekoho, niečo, pohŕdať niekým, niečím: od Pana Boha sweho wiwoleny (richtár a konšeli), chceme dobre wecy welebity a zle tupiti (P. ĽUPČA 1564); pravdu velebyt a kryvdu tupytt budu (TRENČÍN 1582) odsudzovať; den Páne zrušiti, dúm jeho tupiti jest znak boha prázného (BV 1652); nech se žaden z magstruw neopowažy geden druheho tupity aneb zlechcowaty (TRENČÍN 1663); sperno: opowrhám, zapowrhám, odháňám od seba, haňám, tupjm (KS 1763); tito farizeowe sami seba wichwalowali a z druhima pobožnima ludmi pohrdali, tupili a za nisst sebe gich wažili (Káz 18. st) L. t. právo koho práv obmedzovať niekoho v jeho právnych nárokoch; porušovať právne normy: (richtár a boženíci) obtiežowali se sami przede mnu (Jurajom Karmovským), zie bych gegich prawo tupil, nebo prawo gegich gest, kohoz zwoczu-woczy obzialugy, zie do sstrnasteho dnie s neho mu dosti vcziny (D. NIVA 1562) F. nesud, netup nj žadneho, když newiž zleho do neho (PoP 1723-24) neodsudzuj nikoho, ak si sa nepresvedčil o jeho vine