Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tupiť1 nedok. robiť tupým, tupším: t. ostrie noža, sekery, t. korčule

// tupiť sa stávať sa tupým, tupším


tupiť2 nedok. urážlivo sa vyjadrovať, hanobiť, znevažovať: t. vlastnú rodinu; t. rodnú reč;

opak. tupievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tupiť ‑í ‑ia nedok. (robiť tupým; znevažovať); tupiť sa

tupiť sa tupí sa tupia sa tupil sa tupiac sa tupiaci sa tupenie sa nedok.


tupiť tupí tupia tup! tupil tupiac tupiaci tupený tupenie nedok.

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiť urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiť zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať očierňovať osočovaťhovor. expr.: roznášať rozvláčať bridiť hnusiť špiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihať brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovať grobianiť šprihať šľakovať brýzgať hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechať štekať havkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniť hanobiť tupiť ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniť očierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiť hromovať zlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliať preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


tupieť stávať sa tupým, strácať ostrosť • otupievať tupiť sa otupovať sazried. stupievať: nôž tupel, tupil sa, otupoval saslabnúť: žiaľ otupieval, slabolprestávať zanikať prechádzať: bolesť prestávala, zanikala; žiaľ postupne prechádzal


tupiť p. haniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tupiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria: t. sekeru, t.. ostrie (noža, sekery);

opak. tupievať1, -a, -ajú;

dok. zatupiť, otupiť

|| tupiť sa1 stávať sa tupým, tupieť;

dok. zatupiť sa, otupiť sa tupiť2, -í, -ia nedok. (koho, čo) zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o niekom, o niečom al. správať sa takto voči niekomu, niečomu, haniť, hanobiť, urážať, znevažovať: [Paľa] nechcela nikdy, tupila, prezývala ho sprostým ľoľom. (Tim.) Ten, od ktorého najviac očakávala obranu, tak ju tupí. (Jégé); t. ľudskosť (A. Mat.);

opak. tupievať2, -a, -ajú;

dok. potupiť

|| tupiť sa2 zle, hanlivo, urážlivo sa vyjadrovať o sebe al. navzájom, haniť sa, urážať sa, znevažovať sa, osočovať sa

tupiť ndk
1. (čo) robiť tupým, zbavovať ostria niečo: hebeo: tupjm, tupé činjm (KS 1763); kosy se musegj po nekterém učineném seknutj wždycky tupiti (HRK 1773)
2. koho, čo (na čom) kým haniť, znevažovať niekoho, niečo, pohŕdať niekým, niečím: od Pana Boha sweho wiwoleny (richtár a konšeli), chceme dobre wecy welebity a zle tupiti (P. ĽUPČA 1564); pravdu velebyt a kryvdu tupytt budu (TRENČÍN 1582) odsudzovať; den Páne zrušiti, dúm jeho tupiti jest znak boha prázného (BV 1652); nech se žaden z magstruw neopowažy geden druheho tupity aneb zlechcowaty (TRENČÍN 1663); sperno: opowrhám, zapowrhám, odháňám od seba, haňám, tupjm (KS 1763); tito farizeowe sami seba wichwalowali a z druhima pobožnima ludmi pohrdali, tupili a za nisst sebe gich wažili (Káz 18. st)
L. t. právo koho práv obmedzovať niekoho v jeho právnych nárokoch; porušovať právne normy: (richtár a boženíci) obtiežowali se sami przede mnu (Jurajom Karmovským), zie bych gegich prawo tupil, nebo prawo gegich gest, kohoz zwoczu-woczy obzialugy, zie do sstrnasteho dnie s neho mu dosti vcziny (D. NIVA 1562)
F. nesud, netup nj žadneho, když newiž zleho do neho (PoP 1723-24) neodsudzuj nikoho, ak si sa nepresvedčil o jeho vine

tupiť_1 tupiť tupiť_2 tupiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu