Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zmocniť dok. práv. splnomocniť: z. niekoho na istý úkon;

nedok. zmocňovať


zmocniť sa dok.

1. mocou, silou získať, dobyť, opanovať: nepriateľ sa z-l mesta, z. sa vlády, z. sa trhov; z. sa lopty

2. zachvátiť (význ. 1, 2), ovládnuť: z-l sa ho strach, žiaľ; ľudí sa z-la panika

3. kniž. ved. poznaním, umel. tvorbou stvárniť, zvládnuť: dobre sa z. témy; z. sa skutočnosti (štetcom, hudbou);

nedok. zmocňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmocniť ‑í ‑ia dok.
zmocniť sa ‑í ‑ia dok.

zmocniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


zmocniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť sa lapiť sa prichytiť sa zachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sa chvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sa zachvátiť zasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať sa prijať sa uchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť sa vkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sa rozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuť zbĺknuť zblčaťkniž.: vzplanúť splanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť sa vzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliť osadiť kolonizovať zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovať poobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiť dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiť prikázať naložiť naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť sa prelúpiť sa prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiť zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuť opanovať zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiť pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúť buchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvať poprepádať poprepadávať (o viacerých osobách)


uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiť uchmatnúť urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiť zmámiť očariť opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiť dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zmocniť sa, -í, -ia dok.

1. (čoho, koho) mocou, silou, obyč. neoprávnene si niečo privlastniť, dostať do svojej moci, pod svoju nadvládu, dobyť, opanovať niečo, niekoho: z. sa bohatstva, majetku, z. sa cudzej veci; z. sa územia (vojensky), z. sa moci, vlády, z. sa trhov; z. sa lopty (súpera) zobrať, vybojovať si ju; Chcel sa opäť zmocniť jej ruky (Kuk.) chytiť jej ruku; z. sa zajatcov; Tam sa jej bezbrannej zmocnil (Fig.) znásilnil ju; z. sa zákonov života ovládnuť ich, podrobiť si ich;

2. (koho, zried. i čoho) (o duševných al. telesných stavoch) zaujať, zachvátiť, ovládnuť niekoho: zmocnil sa ho strach, vzdor, žiaľ; zmocnila sa ma túžba, hrôza; Opilosť sa ho zmocnila. (Kuk.) Môjho koňa zmocnil sa akýsi nepokoj. (Fig.); pren. Viedne zmocnila sa panika (Zúb.) nastala.

3. kniž. (čoho, koho) umeleckou tvorbou al. vedeckým poznaním niečo zvládnuť; z. sa historickej témy; zmocniť sa ontologickej podstaty vonkajšej skutočnosti (I. Hruš.) pochopiť ju; uchopiť ju ako predmet vedeckého skúmania;

nedok. zmocňovať sa, -uje, -ujú


zmocniť1, -í, -ia dok. práv. (koho na čo, star. i k čomu) splnomocniť: osoba úradne zmocnená na vykonanie niečoho;

nedok. zmocňovať, -uje, -ujú


zmocniť2, -í, -ia dok. (čo, koho) urobiť ocným, silným, zosilniť, umocniť; vystupňovať niečo: z. dojem; Posádka, akoby každým výstrelom nepriateľským zmocnená, statočne sa bráni. (Kal.) To je ľudová tvorba, mnohonásobne zmocnená umeleckou intuíciou a nadaním. (Piš.)

zmocniť dk
1. koho, čo urobiť mocnejším, pevnejším, silnejším niekoho, niečo: hlas geho Minerwa natolik zmocnila, že hroznj geho zwuk až k horam prorazil (PT 1796)
2. koho, čo potvrdiť, splnomocniť niekoho, niečo: pro lepssj pak gistotu wsseho toho, že sme mi odpredalj a zmocnely G. M. tak, žebj y nassj potomcy zatym do toho nic nemely (P. BYSTRICA 1654)
3. práv čo komu poručiť, prenechať, odovzdať do vlastníctva niekomu niečo, dať plnú moc niekomu: ten gisty mlyn gym sme zmocznyly (BECKOV 1600); potwrdil gest a zmocznil tento zapis (P. ĽUPČA 1627); tenze statek zmoczniela tak, abi geg milost pokognie ho užiwala (TRENČÍN 1697); (Ján Mokrý) grunt zmocznil a poruczil sweg manželcze ze siny (P. BYSTRICA 1756)
4. čo ukradnúť, privlastniť si niečo: Kostanowi chtel zmocznet barana pod swedkowim salaše(m) (JASENICA 1704); -ovať, -ievať ndk k 1: wudka z čerwene ruže napalena a pita chladj a zmocnuge srdce (SR 17. st); irroboro: posylnugem, zmocnugem (KS 1763); wino mirne pite zmocnuge mozgi (VK 1764);
x. náb ktere gsau to poradki pri ceste spasenj? aby lide skrze wjru w Krysta Pana spasenj swe hledali, tu pak wjru aby ze slowa Božjho nadobjwali a zmocnowali (LKa 1736) posilňovali; k 2: panv Martinowi Bussowi, spolv y s panem Tomassem Woytakem mocznie zmocznugem, aby oni ten gisty dluh wedle terminv sprawedliweho prawa wasseho gim k rukam wernym oddati ste racžili (PREŠOV 1597); kterižto list we wssech geho punctjch a zawirkach zmocnugeme a potwrzugeme (ORAVA 1664); tuto plenipotenty dawam a zmocnugem, a to tim spusobem, aby tak tato plenipotentia platna bila (ŠTÍTNIK 1731); k 3: co pak szerszanu a ginych k mužskemu stawu prynaležjcjch wecy, wssecky synowy zmocnugem (P. PODHRADIE 1666); matka žadnemu ginemu nicz nezmocniewala, ani sweg dcere a meg sestre nic neporučala (s. l. 1659); ten mali stateček, kterí sem ga s poslednegssim nebohim panom mogim w Bobrowníku nadobiwala, dwom mogim sinom, Giurkowy a Miklussowy poručam a zmoczniwam (DUBNICA n. V. 1713); zmocniť sa dk
1. čoho mocou si privlastniť, ovládnuť niečo: wssecy muže smluwj twég posmjwali se tebe, zmocneli se naproty tebe mužé pokoga twého (KB 1757); knezstwj welmi zbohatlo a se zmocnilo kraginj, kteraž mymo toho do welikeho spusstenj prissla (STo 1783)
2. získať moc, zaujať pevné postavenie v krajine: priwedl krále k tomu, aby gim sljbené tretj částky Vher nedal, aby se snad nadmjr nezmocnili; cyzozemcy, do Vher vwedeni, pod nim gakožto mladym knjžetem tak se zmocnili, že temer wssemi hodnostmi a vrady sami wladli (SH 1786);
x. pren otud smrt pospissjla a nad nami se zmocnila (KK 1709)
3. zosilniť sa, presadiť sa, zosilnieť: a zmocnila se wélmy bitka, dokud slúnko nezapadlo y upadel Demeter w ten deň (KB 1757); robustius malum: zmocnelo se zle (KS 1763); -ovať sa ndk: k 1: Carolus po nedluhem čase zamku Budin se zmocnuge (MVP 18. st); k 2: Saul pak wiceg se zmocnowal a zahanbowal židy, kteriž bidlely w Damassku (Le 1730); potior: panugem, zmocnugem se (KS 1763); k 3: valesco: zmocnugem se, uzdrawugem se (KS 1763); kdiž gjž zdrawj geho se zmocnowat začalo, žalost geg prikwačila; čjm dele odchazel, tjm wjce sila a čerstwost ducha geho se zmocnowala (PT 1796)

zmocňiť zmocňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

bolo treba zmocniť sa il fallait s'emparer de
plantáž a zmocniť sa la plantation et s'emparer de
rozličné, zmocní sa koristi divers, saisit ma capture
sa chcela zmocniť bankoviek voulait s'emparer des billets
sa chceli zmocniť brigy s'emparer du brick
sa snažilo zmocniť sa s'ouvrirent pour saisir
zmocniť sa jeho banky s'emparer de sa banque
zmocniť sa vašej osoby s'emparer de votre personne
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu