Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dráždivý príd.

1. kt. dráždi (význ. 1, 2): d-é výpary; d. smiech, d-é správanie

2. kt. sa ľahko podráždi, popudlivý: d-á pokožka; d. človek;

dráždivo prísl.: d. pôsobiť;

dráždivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dráždivý; dráždivo prísl.; dráždivosť ‑i ž.

dráždivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

dráždivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1.ktorý pôsobí na zmysly al. telové orgány a núti ich reagovať, ktorý spôsobuje fyzické al. psychické podráždenie: d. dym, plyn, zápach; dráždivé látky, výpary; d. účinok korenia; dráždivá vôňa, chuť kávy; d. kašeľ; dráždivé pocity v hrdle; dráždivé svrbenie; dráždivé podnety; d. pohľad, úsmev, smiech; dráždivé dotyky, obrazy; dráždivé žartovanie; dráždivé aprílové slnko [K. Lazarová]; dráždivý hlas husieľ [V. Mináč]; dráždivá tajomnosť [H. Ponická]; Žena v bielom je ako kňažka, je dráždivejšia, vyvoláva vzrušenie. [J. Gregorec]
2. ▶ (o pokožke a pod.) ktorý sa ľahko podráždi; ktorý je na niečo citlivý: dráždivá koža, pokožka
3. ▶ (o človeku) ktorý sa ľahko nahnevá, podráždi; syn. hnevlivý, popudlivý: d. človek; dráždivá povaha

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilný senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivý precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívny senzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujný citný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplný citový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný jemnocitný taktný opatrný ohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivý háklivý precitlivenýkniž. útlocitný pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


dráždivý 1. ktorý nutká na niečo, ktorý núti reagovať • nutkavý: dráždivá farba, dráždivé, nutkavé pocity v hrdlešteklivýnár.: laskotný laskotivý (dráždiaci jemným šteklením): šteklivá vôňa, laskotivé vzrušenievzrušujúci (vyvolávajúci vzrušenie): dráždivá, vzrušujúca hudba; vzrušujúce obrazyostrý pikantný: ostré svetlo; ostrá, pikantná chuť; pikantné historkynepríjemný: nepríjemný zápach, dymprovokatívny podkúšavý pokúšavý (dráždivý s úmyslom vyprovokovať): provokatívny smiech; provokatívne, podkúšavé rečirafinovaný: rafinovaná eleganciasubšt. rajcovný (eroticky dráždivý): rajcovná ženanár. drážlivý

2. ktorý sa ľahko podráždi (obyč. o pokožke) • citlivý precitlivený: dráždivá, citlivá, precitlivená koža, pleť

3. p. hnevlivý 1


erotický sexuálne založený, sexuálne silno pôsobiaci (o človeku); svedčiaci o tom; týkajúci sa telesnej lásky • sexuálny zmyselný: erotická, sexuálna, zmyselná žena; erotické, sexuálne gesto; zmyselné pohľadydráždivý vzrušujúci (eroticky) • subšt. rajcovný: dráždivá, vzrušujúca bytosť, chôdzaľúbostnýkniž. milostný: ľúbostné, milostné vzťahyintímny: intímny partnerpornografický (hrubo erotický): pornografická literatúra, pornografický film


hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivý prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďomdráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditýzried.: srdnatý srdnýexpr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý mužexpr. durdivý: durdivá povaha

p. aj zlostný 1

2. p. nahnevaný


nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľný zreteľný zjavný očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľký markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny nezvyčajný neobyčajný nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadny výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstredný extravagantný provokačný provokatívny dráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavý vytŕčavý demonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabý bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený nabrúsený vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý zahrotený prihrotený hrotitý hrotistý končistý končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrený zašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudký strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsný tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavý pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý silný intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysoký pišťavý piskľavý pískavý piskotavý hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýrazný zreteľný zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý silný prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívny veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavý pichavý pichľavý driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudený mrazivý čerstvý rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivý korenistý korenitý pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavý pálčivý pálivý rezavý tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký intenzívny silný prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý bystrý výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný výrazný zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľný zrejmý do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživý pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny strohý príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočný polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrený nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistý korenitý štipľavý korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom • provokujúci: vyzývavá, provokujúca ženanápadný: nápadné oblečeniedráždivý: dráždivý smiechprovokačný provokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázkaprovokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky činkniž. ostentatívny: ostentatívne správaniehovor.: recesistický recesijný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dráždivý príd.

1. spôsobujúci podráždenie, vzrušenie, podnecujúci, popudzujúci: d-é látky, d-á vôňa, d. účinok;

2. ktorý sa ľahko podráždi; popudlivý, hnevlivý: d-á pokožka; d. človek, d-á povaha;

dráždivo prísl.;

dráždivosť, -ti ž.

dráždivý príd. (dráždživí, dráživí) popudivý, hnevlivý: To velmi dráždživí šlovek (Kameňany REV); drážďiví (Hor. Lehota DK); dráživí (Mošovce MAR); dráždživí (Bošáca TRČ)


dráživý p. dráždivý

ako dráždivá pre oči comme irritante pour les yeux
alebo dráždivých chemických látok chimiques incapacitants ou irritants
zvieratá, ale dráždivé les animaux, mais irritants

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu