kapitánik -ka pl. N -ikovia m. zdrob. i iron.
kapitán -na pl. N -ni m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. voj. ▶ (u nás) dôstojnícka hodnosť medzi nadporučíkom a majorom (najvyšší stupeň hodnosti nižších dôstojníkov); dôstojník s touto hodnosťou: k. pechoty, delostrelectva; byť povýšený na kapitána; vykonať rozkaz kapitána 2. námor., voj. ▶ veliteľ lode, vojenská hodnosť vo vojenskom námorníctve: námorný k. zodpovedajúci hodnosti plukovníka; fregatný k. zodpovedajúci hodnosti podplukovníka; korvetný k. zodpovedajúci hodnosti majora; prístavný k. veliteľ prístavu; k. námornej lode veliteľ obchodnej (osobnej al. nákladnej) lode; mať licenciu kapitána 3. let., voj. ▶ veliteľ lietadla (dopravného al. vojenského): príhovor kapitána lietadla; prijať hlásenie kapitána; riadiť sa pokynmi kapitána 4. šport. ▶ vedúci hráč športového družstva: k. futbalového, hokejového tímu, klubu 5. publ. ▶ vedúca osobnosť v istom podniku al. v nejakom odvetví života: finančný, priemyselný k.; kapitáni automobilového koncernu; Veru, ešte nie je náš riaditeľ tým jediným kapitánom, ktorý o veci rozhoduje sám. [Vč 1990] □ zbojnícky kapitán veliteľ, vodca zbojníkov ▷ kapitánka -ky -nok ž.: k. slovenských basketbalistiek; kapitánik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. obyč. iron.: k. treťoligového mužstva
kapitán, -a m.
1. veliteľ lode; hodnosť námorného dôstojníka: k. lode;
2. voj. vyššia vojenská hodnosť; v československej armáde vyšší dôstojník medzi nadporučíkom a majorom: k. pechoty, k. delostrelectva;
3. hist. veliteľ (napr. územia, mesta, hradu ap.): mestský k. (Ráz.); hradný k.;
4. vodca nejakej družiny al. ozbrojenej skupiny: k. bandy, k. zbojníkov; kapitán hôrnych chlapcov (Jánošík); (Chlapci) vyvolia Maroša kapitánom. (Ráz.)
5. šport. vedúci športovej jednotky, mužstva: k. mužstva, k. družstva;
kapitánka, -y, -nok ž.
1. vojenská hodnosť;
2. šport. vedúca športového družstva žien;
3. hovor. kapitánova žena;
kapitánsky príd.: k-a hodnosť; k. mostík na lodi; k-a uniforma;
kapitánstvo, -a str. hodnosť kapitána;
kapitánik, -a m. zdrob. expr.