ospalý príd. ospanlivý (význ. 1, 2): po večeri bol o.; o. pohľad;
pren. o-é popoludnie, teplo uspávajúce;
ospalo prísl.;
ospalosť -i ž.
ospalý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
ospalý -lá -lé 2. st. -lejší príd. 1. ▶ pociťujúci, prejavujúci potrebu spánku; prezrádzajúci únavu, ospalosť; svedčiaci o tom: ospalé deti; mať ospalé oči; ozvať sa ospalým hlasom; cítiť sa o.; býva často o.; som strašne ospalá; po jedle je človek ospalejší; Ospalý výraz vo chvíli vystrieda ostražitosť. [A. Baláž] 2. expr. ▶ vyznačujúci sa malou aktivitou, nečinnosťou; pôsobiaci nenáhlivým tempom až nehybnosťou; svedčiaci o tom; syn. ospanlivý: ospalá nálada; ospalé tempo; ospalé sobotné popoludnie; malé ospalé kúpeľné mestečko; hráči pôsobili ospalejším dojmom; Dedina hlivie v ospalom tichu. [K. Lászlová]
ospalý p. ospanlivý 1
ospanlivý 1. ktorý pociťuje potrebu spánku; svedčiaci o tejto potrebe (op. čulý) • ospalý: dieťa už bolo večer ospanlivé, ospalé; ospanlivé, ospalé viečka • rozospatý • rozospaný • expr.: rozdriemaný • driemavý • hovor., trocha hrub. ochrápaný
2. p. pomalý 1
pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký
2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý
ospalý príd.
1. majúci chuť na spanie, potrebujúci spánok, ospanlivý: o. človek; Vieročka sedí na lavici ospalá. (Tim.); o-é oči prezrádzajúce únavu, ospanlivosť; pren. o-é, zachrípnuté slová (Urb.) slabé; sladké, o-é teplo (Min.) uspávajúce, privádzajúce spánok; prebúdzať vedomie ospalých a neuvedomelých más (Zúb.) nečinných;
2. pomalý, lenivý, nevládny: o. pohyb, o. pohľad;
ospalo, star. i ospale prísl.: o. pozerať, žmurkať; „Čo nespíš?“, opýtala sa ospale. (Min.);
ospalosť, -ti ž. stav, keď je človek al. živočích ospalý
ospalý, ospatý i ospanlivý príd. strsl, zsl majúci chuť na spanie, ktorý potrebuje spánok: Na druhí ďeň po svadbe boľi ospalí (Slovany MAR); Ešče si furd ospanliví, ve_ci pozde stál! (Kameňany REV); Skoro do polnoci hore a potom je ospatí (Topoľčianky ZM); Velice je ospanliví, keť prinďe z roboti (Bánovce n. Bebr.) Furd je ospalí (Záblatie TRČ); Čo si akísi ospatí?! (Mor. Lieskové NMV)
ospalý príd 1. kt. potrebuje spánok; ospanlivý: nad podkana a gezweca nic nenj ospalegssjho (KoB 1666); nad plcha a gezwece nic ospalegšiho (niet) (KoA 17. st); somniculosus: ospáňliwy, ospaly, mnohó spjcy (KS 1763) L. solanum somniferum: lilek ospaly bot ľuľok spánkonosný Vithania somnifera (KG 1791); o-á nemoc med chorobná spavosť, spavá choroba: lethargus: ospala nemoc (NP 17. st); co ginsse gest hrich ness lethargus, to gest negnebespecnegssa nemoc ospala (MK 18. st) 2. (o človeku) nedbanlivý, ľahostajný, záhaľčivý: ponewač tedy on (pán Kenežegi) w teg weci, ktera od Wassjch Milosti gest mu poručena, tak nedbanliwy a ospali gest, ga teď znowu pratelsky prosym a zadam, aby (urobil nápravu v mojej veci) (T. TEPLÁ 1636); deses: leniwý, nedbalý, nepilný, ospalý, zahálčiwý, kterýž ruce za ňadra wstrčené má (WU 1750); plumbeus homo: hlúpy člowek, ospaly člowek (KS 1763); subst o. m spáč: tych ospalich ga tuto ze spani probudim (MS 1758); -e prísl k 1: somniculose: ospalě (AP 1769); somnolenter: ospale (PD 18. st); k 2: bratrj nezdluha a ospale, ale rozssaffně pracowali (PrV 1767); oscitanter: nedbanliwě, ospale (AP 1769); -osť ž 1. ochabnutosť z potreby spánku: bledost a tresenj, lenost a ospalost zdrawj zemdlene ukazugj (KoB 1666); hrebičkj gedene nebo z winem pite užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, sslaku, krcži, treseny, ospalosti a necitedlnosti uduw (RN 17.-18. st); lethargus: ospalost (ML 1779); somnolentia: ospalost (PD 18. st) 2. nedbalosť, lenivosť, záhaľčivosť: desidia: leniwost, lenost, wáhawost, nepilnost, drjmawost, ospalost, zahálka (WU 1750); prwny sen gest zly a naziwa se inač ospalost, nedbalost (KT 1753); x. pren skrze tento stupeň se zawrhuge wsseliká ospalost wjry, která prospěchu duchownjmu weliké prekážky činj (MPS 1777) vlažnosť vo viere