Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uložiť dok.

1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly; u-enie zemských vrstiev poloha; u-enie ložiska spôsob umiestnenia

3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh; u. trest, pokutu;

nedok. ukladať

// uložiť sa klesnúť na dno, usadiť sa: u-ené čiastočky, vrstvy;

nedok. ukladať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uložiť ‑í ‑ia dok.; uložiť sa

uložiť sa -ží sa -žia sa ulož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.


uložiť -ží -žia ulož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

-žiť/126429 3.32: verbá inf. dok. 82261 využiť/13322 použiť/12283 znížiť/5908 prežiť/5492 priblížiť/4116 položiť/3662 predložiť/3026 založiť/2813 ublížiť/2196 zažiť/2175 uložiť/1753 odložiť/1730 zvážiť/1662 zložiť/1597 vložiť/1542 poslúžiť/1528 preložiť/1287 (113/16169)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa ľahnúť zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúť priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť sa prevaliť sa zvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sa uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať ponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiť odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľať okašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť odložiť uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sa zriecť sa zrieknuť sa odriecť sa odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiť odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odložiť 1. položiť nabok • dať nabok odsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladať poodsúvať (postupne, viac vecí)

2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovať uschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruupratať zložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladať poukladať poschovávať poupratovať poodpratúvať poskladať (postupne, viac vecí)

3. určiť na iný čas • odsunúť oddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúť preložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladať poodsúvať poodďaľovať popresúvať poprekladať (postupne, viac vecí)


položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiť odložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiť umiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1


poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníkapráv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkondipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupcauložiť dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmaťnariadiť prikázať naložiť naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných


prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiť nariadiť nakázať prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliť zaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziť vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včasnakázať: nakázať účastníkom, aby boli presnínariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanienaručiť: naručili nám okamžitý odchodzastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručiliuložiť naložiť dať dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnostiprideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohunadiktovaťkniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojujeobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchupoprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiť prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu


uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovať uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreupratať odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladať poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovať uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiť prikázať nariadiť naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliť naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariť nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ukladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, dávať, umiesťovať niekam: Ukladá si hlávku na moje lono. (Šolt.) Ukladám pušku. (Ondr.)

2. (čo) dávať, klásť niečo v istom poriadku, na svoje miesto, usporadovať: u. knihy, u. drevo; Ukladal korešpondenciu na kopu. (Urb.) Slaninová ukladá všetko na svoje miesto. (Stod.) Škridlicu ukladajú do štósov. (Heč.) Ukladá Maťkove hábočky do uzlíka. (Kuk.); pren. u. literu k litere (Kuk.) písať; Ukladá steh za stehom (Tim.) šije. Hovoril ukladajúc slovo k slovu (Vaj.) pomaly.

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odkladať, schovávať, obyč. do peňažného ústavu: Sporiť, ukladať na to mal prirodzený sklon. (Podj.) Lepšie by bolo na knižku ukladať. (Taj.) Ukladá jej veno. (Urbk.)

4. (koho) dávať, klásť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: u. dieťa, chorého do postele;

5. (čo) vkladať niekam: Skúsenosti ukladal do svojho umenia. (Chorv.)

6. (čo komu) dávať niekomu nejakú úlohu, prikazovať: Prevezmem úlohu, ktorú mi ukladáš. (Jégé) Vykonával spoľahlivo, čo mu ukladali. (Karv.) Znášajme svorne, čo nám služba ukladá. (Kuk.);

dok. uložiť

|| ukladať sa

1. (na čo, kam) pozvoľna klesať a zostávať ležať, pozvoľna sa usadzovať: vrstvy hornín sa ukladajú jedna na druhú; pren. Smútok začal sa mu ukladať na dušu. (Škult)

2. líhať si s cieľom spať al. odpočinúť si: Nevesta ukladala sa do perín. (Tim.) Všetci sa už ukladali na noc. (Tomašč.); pren. Videla prírodu ukladať sa na odpočinok. (Laz.) Slniečko sa už ospanlivo ukladalo za Háj (Ráz.-Mart.) zapadalo;

dok. uložiť sa


uložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) položiť, dať, umiestniť niekam: Rakev uložili pred hrob na nízky podstavec. (Vám.) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.) Minister uložil svoj kufrík v kupé prvej triedy. (Urb.); pren. Všetky slová som si uložila do pamäti (Zel.) zapamätala som si ich.

2. (čo) dať, poloziť v istom poriadku, na svoje miesto; usporiadať, poukladať: To nie je ľahká vec osemdesiatsto vagónov kôry do jedného kozla uložiť. (Tat.) Dlho sa zabával s uložením kníh. (Vaj.) Obzeral uložené klietky hotovej tehly. (Hor.)

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odložiť, schovať, obyč. do peňažného ústavu: Uložila si peniaze do banky. (Barč) Tu je vklad, ktorý som uložila v sporiteľni. (Kuk.)

4. (koho) dať, položiť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: Uložila Samka na diván. (Vám.) Deti som uložil, dom pozavieral. (Kuk.) Uložil otca do postele. (Vaj.); pren. Nevie, či ju tá cesta neuloží do postele (Fig.) či po nej neochorie. Prosím uložiť mi otca k materi (Jes-á) pochovať.

5. (čo) vložiť niekam;

6. (čo komu) dať niekomu nejakú úlohu, prikázať, nariadiť: Uložili mi, aby som toto rozhodnutie oznámil Foriňákovi. (Tal.) Keď sa mu [Obuchovi] niečo uloží, nuž to vykoná do poslednej litierky. (Hor.) Podrobujem sa pokániu, uložte, aké sa vám len páči. (Vaj.)

7. (čo) určiť, stanoviť: u. niekomu trest, pokutu; Zhromaždili sa v uložený čas. (Kal.);

nedok. ukladať

|| uložiť sa

1. (na čo, kde, kam) pozvoľna klesnúť a zostať ležať, pozvoľna sa usadiť: Stružliny zasyčali a uložili sa na palete mláky. (Fr. Kráľ)

2. ľahnúť si s cieľom spať al. odpočinúť si: Do tejto postele sa má Julka uložiť. (Laz.) Matka sa uložila na spanie. (Fig.);

nedok. ukladať sa

uložiť dk
1. položiť na miesto, odložiť: kossik, do ktereho se huby jelenge uložili pre pana Wolneho (ŽILINA 1702); (poddaní sú povinní) zežaté zbozi do krizu ulozit, senno suche zhrabat a do kopi zložit (ILAVA 1751); uložili geg na kone a prinesli do dedini mrtweho a prosyli lydj, aby tomuto nesstastnemu za penjze a na prosbu hospodu a postel dali, snad by gesste mohl k žiwotu prygjti (RPo 1790)
2. usporiadať v istom poriadku: drsseli geden czeli grunt sedliaczki Jamrichousky tak reczeni tu w Nowaczech a w teito slawnei Nittrianskei stoliczi uloseni (NOVÁKY 1697); apte locare: dobre uložiti, sporádati (KS 1763); Pane, ulož a sporádag wssecky weci podlé wúli swég (BlR 18. st)
L. u. v mysli zapamätať si: vložil sem w mysly meg (SPa 1716)
3. umiestniť (osobu, telo) do vodorovnej polohy, na lôžko, na odpočinok, ap.: Abrahám na sedmi den pak swadebné sláwnosti, kdyžbi giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla, ochotne wen z mesta se wibral (VP 1764); posteľ pripravená, do kteréj taká mladá nevesta mala biť naveki uložená (BR 1785); pozatim na nj tažoba prissla a mdloba, tehdy swedek y z druhu pomocy z kupela gj wen wzala, uložila lehnutj (PUKANEC 1787); kdiž ťelo na odpočjnek uloži, nech zaspj; prwe než spat gidess a kdiž udeláss znamenj križa sw., telo na postelce stydliwe ulož (BlR 18. st)
L. u. do hrobu pochovať: Renait do hrobu mal biť uložen (BR 1785); dnesneho dne stanul ten Spasitel, ktereho hrichi nase do hrobu ulozili (SJ 18. st) kt. pre nás zomrel
4. (o peniazoch) odložiť na bezpečné miesto: geslyže by penjze mu uložené byli, da za swúg žiwot, čokolwek by od ňeho žádali (KB 1757)
5. prikázať, nariadiť, ustanoviť: a gestli by to russili, czoz su obrmanowe aneb gednaczy mezy nimi vlozyli, yakz prawo gest s rychtarzem a z bozeyniky, ti strati za to gednani porussene swu ruku (ŽK 1473); druhy artykul vlozyly, ktery by kolwek hubyl czesty, mosty anebo wody wyrazal, na ktereho by se kolwek dosweczylo, tu ze zwrchumenowanu poenu ma trestan byty (P. ĽUPČA 1579); gest vloženo, aby swonik y rano v trety y weczer pro pace zwonil (ŠTÍTNIK 1610); neprestupug cýluw starých, kteréž vložily otcowe twogj (SPa 1716); exactiones facere: platy uložiti, spjsowati (WU 1750); ponjžene prosym, Pane, ulož konec mym zlosťam, nebo yá gym žádny konce neukládám (BlR 18. st)
L. u. na hlavu uvaliť: bohovia giné úpadki na hlawi nasse uložili (PT 1778)
6. zanechať: ulož zmatky a rozbroje, dej žádaného pokoje (RL 1604); u. sa dk
1. umiestniť sa do vodorovnej polohy, ľahnúť si: když pak ženy gegych porodily, hnedky do práce wstaly a mužowe gegych namisto rodyček do postely se uložily (KrP 1760); prjklad o gistém člowěku, který se natruc do koži howadzeg wečer zdráwý zakrútil a vložil (ŠkD 1775)
L. u. sa k počinku na odpočinok: na noc, když sa k počinku uložiss (SN 1772); u. sa na miesto pokoja svojho uložiť sa na večný odpočinok: když pry geg smrty, Ježjss, geg syn, ukázal se rkuce, matka, rostrhni puta swe, uloss se zas na mjsto pokogu sweho, prindi a nemesskag (SJ 18. st)
2. usadiť sa niekde: syn Daniss, ktery se zatim do Trencžina prestiehoval a uložel (TRENČÍN 1679); u. si, sebe dk rozkázať si niečo vykonať: prysahal sem y uložil sem sebe, že budem zachowáwat súdi sprawedlnosti twég (BlR 18. st)

uložiť_1 uložiť uložiť_2 uložiť uložiť_3 uložiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo môžu uložiť podmienky ou peuvent imposer des conditions
a uložili v izbe et déposé dans la chambre
do dediny a uložili au village et déposé
jeho izby, uložili ho sa chambre, le couchèrent
môžu zachovať alebo uložiť peuvent maintenir ou imposer
podmienok alebo môžu uložiť conditions ou peuvent imposer
štát určenia môže uložiť membre de destination peut imposer
v metropole a uložili l'église métropolitaine et déposées
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu