Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uložiť dok.

1. položiť na miesto, odložiť; schovať: u. bielizeň do skrine, u. cennosti, listiny do trezoru

2. položiť v istom poriadku, usporiadať, poukladať: u. si svoje veci, u. drevo, tehly; u-enie zemských vrstiev poloha; u-enie ložiska spôsob umiestnenia

3. dať, odložiť (do banky): u. si peniaze na knižku

4. inform. previesť informáciu z operačnej pamäte na pamäťové médium

5. položiť na lôžko: u. deti, chorého do postele

6. nariadiť, prikázať, naložiť: u. niekomu za úlohu pripraviť návrh; u. trest, pokutu;

nedok. ukladať

// uložiť sa klesnúť na dno, usadiť sa: u-ené čiastočky, vrstvy;

nedok. ukladať sa

uložiť sa -ží sa -žia sa ulož sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.

uložiť -ží -žia ulož! -žil -žiac -žený -ženie dok.

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

odložiť 1. položiť nabok • dať nabok • odsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunul • odstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniec • rezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytku • ušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetril • poodkladať • poodsúvať (postupne, viac vecí)

2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrine • schovať • uschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoru • upratať • zložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere) • poodkladať • poukladať • poschovávať • poupratovať • poodpratúvať • poskladať (postupne, viac vecí)

3. určiť na iný čas • odsunúť • oddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeň • odtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtra • kniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročili • presunúť • preložiť: termín, skúšku si presunul, preložil • poodkladať • poodsúvať • poodďaľovať • popresúvať • poprekladať (postupne, viac vecí)

položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolísky • uložiť: piesok uložte na vyhradené miesto • priložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku domina • vložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúry • zložiť • odložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložil • pohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľ • postaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zem • umiestiť • umiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

2. p. premôcť 1, zabiť 1

poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných

prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôdu • vydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o deti • naložiť • nariadiť • nakázať • prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súdu • expr. navaliť: navalili mi povinností • poprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliť • zaradiť: prideliť zamestnanca k stroju • začleniť: začlenili ma do iného oddelenia • vymedziť • vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu

prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včas • nakázať: nakázať účastníkom, aby boli presní • nariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanie • naručiť: naručili nám okamžitý odchod • zastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručili • uložiť • naložiť • dať • dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnosti • prideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohu • nadiktovať • kniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojuje • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchu • poprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiť • prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu

uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred

ukladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, dávať, umiesťovať niekam: Ukladá si hlávku na moje lono. (Šolt.) Ukladám pušku. (Ondr.)

2. (čo) dávať, klásť niečo v istom poriadku, na svoje miesto, usporadovať: u. knihy, u. drevo; Ukladal korešpondenciu na kopu. (Urb.) Slaninová ukladá všetko na svoje miesto. (Stod.) Škridlicu ukladajú do štósov. (Heč.) Ukladá Maťkove hábočky do uzlíka. (Kuk.); pren. u. literu k litere (Kuk.) písať; Ukladá steh za stehom (Tim.) šije. Hovoril ukladajúc slovo k slovu (Vaj.) pomaly.

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odkladať, schovávať, obyč. do peňažného ústavu: Sporiť, ukladať na to mal prirodzený sklon. (Podj.) Lepšie by bolo na knižku ukladať. (Taj.) Ukladá jej veno. (Urbk.)

4. (koho) dávať, klásť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: u. dieťa, chorého do postele;

5. (čo) vkladať niekam: Skúsenosti ukladal do svojho umenia. (Chorv.)

6. (čo komu) dávať niekomu nejakú úlohu, prikazovať: Prevezmem úlohu, ktorú mi ukladáš. (Jégé) Vykonával spoľahlivo, čo mu ukladali. (Karv.) Znášajme svorne, čo nám služba ukladá. (Kuk.);

dok. uložiť

|| ukladať sa

1. (na čo, kam) pozvoľna klesať a zostávať ležať, pozvoľna sa usadzovať: vrstvy hornín sa ukladajú jedna na druhú; pren. Smútok začal sa mu ukladať na dušu. (Škult)

2. líhať si s cieľom spať al. odpočinúť si: Nevesta ukladala sa do perín. (Tim.) Všetci sa už ukladali na noc. (Tomašč.); pren. Videla prírodu ukladať sa na odpočinok. (Laz.) Slniečko sa už ospanlivo ukladalo za Háj (Ráz.-Mart.) zapadalo;

dok. uložiť sa

uložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) položiť, dať, umiestniť niekam: Rakev uložili pred hrob na nízky podstavec. (Vám.) Sťahujem sa do nemocnice a neviem, kde si uložím svoje veci. (Al.) Minister uložil svoj kufrík v kupé prvej triedy. (Urb.); pren. Všetky slová som si uložila do pamäti (Zel.) zapamätala som si ich.

2. (čo) dať, poloziť v istom poriadku, na svoje miesto; usporiadať, poukladať: To nie je ľahká vec osemdesiatsto vagónov kôry do jedného kozla uložiť. (Tat.) Dlho sa zabával s uložením kníh. (Vaj.) Obzeral uložené klietky hotovej tehly. (Hor.)

3. (čo i bezpredm.) (o peniazoch) odložiť, schovať, obyč. do peňažného ústavu: Uložila si peniaze do banky. (Barč) Tu je vklad, ktorý som uložila v sporiteľni. (Kuk.)

4. (koho) dať, položiť niekoho niekam, obyč. tak, aby si odpočinul: Uložila Samka na diván. (Vám.) Deti som uložil, dom pozavieral. (Kuk.) Uložil otca do postele. (Vaj.); pren. Nevie, či ju tá cesta neuloží do postele (Fig.) či po nej neochorie. Prosím uložiť mi otca k materi (Jes-á) pochovať.

5. (čo) vložiť niekam;

6. (čo komu) dať niekomu nejakú úlohu, prikázať, nariadiť: Uložili mi, aby som toto rozhodnutie oznámil Foriňákovi. (Tal.) Keď sa mu [Obuchovi] niečo uloží, nuž to vykoná do poslednej litierky. (Hor.) Podrobujem sa pokániu, uložte, aké sa vám len páči. (Vaj.)

7. (čo) určiť, stanoviť: u. niekomu trest, pokutu; Zhromaždili sa v uložený čas. (Kal.);

nedok. ukladať

|| uložiť sa

1. (na čo, kde, kam) pozvoľna klesnúť a zostať ležať, pozvoľna sa usadiť: Stružliny zasyčali a uložili sa na palete mláky. (Fr. Kráľ)

2. ľahnúť si s cieľom spať al. odpočinúť si: Do tejto postele sa má Julka uložiť. (Laz.) Matka sa uložila na spanie. (Fig.);

nedok. ukladať sa

uložiť dk
1. položiť na miesto, odložiť: kossik, do ktereho se huby jelenge uložili pre pana Wolneho (ŽILINA 1702); (poddaní sú povinní) zežaté zbozi do krizu ulozit, senno suche zhrabat a do kopi zložit (ILAVA 1751); uložili geg na kone a prinesli do dedini mrtweho a prosyli lydj, aby tomuto nesstastnemu za penjze a na prosbu hospodu a postel dali, snad by gesste mohl k žiwotu prygjti (RPo 1790)
2. usporiadať v istom poriadku: drsseli geden czeli grunt sedliaczki Jamrichousky tak reczeni tu w Nowaczech a w teito slawnei Nittrianskei stoliczi uloseni (NOVÁKY 1697); apte locare: dobre uložiti, sporádati (KS 1763); Pane, ulož a sporádag wssecky weci podlé wúli swég (BlR 18. st)
L. u. v mysli zapamätať si: vložil sem w mysly meg (SPa 1716)
3. umiestniť (osobu, telo) do vodorovnej polohy, na lôžko, na odpočinok, ap.: Abrahám na sedmi den pak swadebné sláwnosti, kdyžbi giž newesta geho skutečne w pokogiku uložena byla, ochotne wen z mesta se wibral (VP 1764); posteľ pripravená, do kteréj taká mladá nevesta mala biť naveki uložená (BR 1785); pozatim na nj tažoba prissla a mdloba, tehdy swedek y z druhu pomocy z kupela gj wen wzala, uložila lehnutj (PUKANEC 1787); kdiž ťelo na odpočjnek uloži, nech zaspj; prwe než spat gidess a kdiž udeláss znamenj križa sw., telo na postelce stydliwe ulož (BlR 18. st)
L. u. do hrobu pochovať: Renait do hrobu mal biť uložen (BR 1785); dnesneho dne stanul ten Spasitel, ktereho hrichi nase do hrobu ulozili (SJ 18. st) kt. pre nás zomrel
4. (o peniazoch) odložiť na bezpečné miesto: geslyže by penjze mu uložené byli, da za swúg žiwot, čokolwek by od ňeho žádali (KB 1757)
5. prikázať, nariadiť, ustanoviť: a gestli by to russili, czoz su obrmanowe aneb gednaczy mezy nimi vlozyli, yakz prawo gest s rychtarzem a z bozeyniky, ti strati za to gednani porussene swu ruku (ŽK 1473); druhy artykul vlozyly, ktery by kolwek hubyl czesty, mosty anebo wody wyrazal, na ktereho by se kolwek dosweczylo, tu ze zwrchumenowanu poenu ma trestan byty (P. ĽUPČA 1579); gest vloženo, aby swonik y rano v trety y weczer pro pace zwonil (ŠTÍTNIK 1610); neprestupug cýluw starých, kteréž vložily otcowe twogj (SPa 1716); exactiones facere: platy uložiti, spjsowati (WU 1750); ponjžene prosym, Pane, ulož konec mym zlosťam, nebo yá gym žádny konce neukládám (BlR 18. st)
L. u. na hlavu uvaliť: bohovia giné úpadki na hlawi nasse uložili (PT 1778)
6. zanechať: ulož zmatky a rozbroje, dej žádaného pokoje (RL 1604); u. sa dk
1. umiestniť sa do vodorovnej polohy, ľahnúť si: když pak ženy gegych porodily, hnedky do práce wstaly a mužowe gegych namisto rodyček do postely se uložily (KrP 1760); prjklad o gistém člowěku, který se natruc do koži howadzeg wečer zdráwý zakrútil a vložil (ŠkD 1775)
L. u. sa k počinku na odpočinok: na noc, když sa k počinku uložiss (SN 1772); u. sa na miesto pokoja svojho uložiť sa na večný odpočinok: když pry geg smrty, Ježjss, geg syn, ukázal se rkuce, matka, rostrhni puta swe, uloss se zas na mjsto pokogu sweho, prindi a nemesskag (SJ 18. st)
2. usadiť sa niekde: syn Daniss, ktery se zatim do Trencžina prestiehoval a uložel (TRENČÍN 1679); u. si, sebe dk rozkázať si niečo vykonať: prysahal sem y uložil sem sebe, že budem zachowáwat súdi sprawedlnosti twég (BlR 18. st)