potaš -e ž. draselná soľ použ. pri výr. skla ap., chem. uhličitan draselný
potaš -še ž.
potaš -e ž. ‹n < hol› chem., tech. uhličitan draselný, pôvodne z dreveného popola, používaný pri výrobe skla, mydla a i.;
potašový príd.
potaš, -e ž. chem. uhličitan draselný, draslo, salajka
potaš m. 1. lipt, priev uhličitan draselný, salajka, draslo: Do mädového cesta iďie potaš (Prievidza); potaš (Lipt. Mikuláš) 2. záh drevený popol: potaš (Rozbehy SEN)
potaš [pot-, pod-, bod-] m nem chem draslo, salajka, uhličitan draselný: cinis clavellati vel fecum vini: podass (TT 1745); wezmi bodasse pul ffunta (HT 1760); popel na vipaleni potassu suczi (LEVOČA 1785); wezme se pul funta čzisteho byleho potaszu (RP 18. st)