praotec -tca mn. -ovia m. dávny predok: tu žili naši p-ia
praotec -tca pl. N -tcovia m.
praotec p. predok1
predok1 príslušník toho istého rodu al. národa v minulosti • ded: tu žili naši predkovia, dedovia • kniž. otec (obyč. v mn. č.): dedičstvo našich otcov • praded (dávny predok) • praotec (dávny mužský predok) • pramatka • pramať • pramater (dávny ženský predok)
praotec, -tca, mn. č. -tcovia m. dávny predok, praded: Naši praotcovia úpeli pod Turkami 300 rokov. (Heč.)