hlavaj -a m. expr. hlaváň
hlavaj -ja pl. N -ji m. expr. ▶ kto neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje, tvrdohlavec; syn. hlaváň, hlaváč1: ty h.; je hlavatý, h. jeden!
hlavaj p. tvrdohlavec
tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom • svojhlavec • zaťatec • expr.: hlavaj • hlaváň • hovor. expr. trucoš (F. Kráľ) • expr. zanovit (Kukučín) • zastar. zatvrdilec
hlavaj i hlaváň, -a m. expr. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, hlavatý človek;
hlavaňa, -ne, -ní ž.
hlavaj m. čiast. strsl expr. hlavatý, tvrdohlavý človek: Takieho hlavaja som ňigdi ňeviďela (Bobrovec LM); Ľädže ho hlavajä, prieči ako planí kuoň! (Bziny DK)