Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

strhať dok.

1. (po častiach) strhnúť (význ. 1): s. šaty (z tela); s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. zničiť (význ. 2), zodrať, potrhať: s-á kniha;

pren. hovor. expr. kritika ho s-la odsúdila

3. vysiliť, vyčerpať, zmoriť (prácou): s. kone;

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhať sa vysiliť sa, vyčerpať sa, zmoriť sa (prácou): s. sa pri stavbe domu

strhnúť -e -ú -hol dok.

1. prudko zhodiť, trhnutím odstrániť, postŕhať, strhať: s. niekomu šaty (z tela), s. obálku (z knihy); s. putá i fraz. oslobodiť (sa)

2. trhnutím dostať niekam, stiahnuť: s. do priepasti, s-l ju do náručia, s. volant (doprava)

3. násilím vziať so sebou, odniesť: rieka s-la most, s-l ich zástup

4. dať podnet, pohnúť, podnietiť: koncert s-l poslucháčov (na ovácie); dať sa s. dať sa uchvátiť al. vyprovokovať

5. zmocniť sa (význ. 1), stiahnuť, uchvátiť: s. na seba pozornosť, s. na seba moc

6. odobrať a zadržať, stiahnuť, zraziť: s. 10 % zo mzdy

7. hovor. expr. s úsilím vykonať, zvládnuť: do konca roka s-li úlohu

● s. za sebou všetky → mosty; s. niekomu masku z tváre odhaliť pretvárku;

nedok. stŕhať, strhávať, strhúvať -a

// strhnúť sa

1. prudko sa pohnúť, myknúť sa, trhnúť sa (od prekvapenia, ľaku): keď zazneli kroky, s-l sa

2. náhle sa zobudiť, prebrať sa: s. sa zo spánku, zo zamyslenia

3. náhle vzniknúť, vypuknúť: s-l sa potlesk, s-la s búrka, zvada;

nedok. stŕhať sa, strhávať sa, strhúvať sa

stŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, strhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, strhúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, strhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

stŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, strhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa, strhúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

3. p. brať 1

kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

2. porov. raniť

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

strhávať i stŕhať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho) prudkými pohybmi, násilne dávať dole, snímať, zhadzovať z povrchu niečoho dolu, sťahovať: s. šaty, odev z niekoho; s. klobúk, širák, šatku z hlavy; s. (si) putá; s. obväz z rany; Jeseň strháva zo stromov mrazom zašľahnuté listy. (Al.) Iní strhávali kusy mäsa z hákov. (Zúb.) Stŕha z klinca uterák. (Laz.) Stŕhal mocným ramenom už tlejúce strechy. (Vaj.) Prudkým pohybom ruky stŕha plachtu. (Zúb.); pren. Bolo počuť trúbenie, ktoré zlostný vietor strhával do priepasti (Ondr.) zanášal. Opojenie strháva z ľudí každé rúško zdržanlivosti. (Jégé)

● s. masku z tvári niekoho, z niečoho odhaľovať niekoho, niečo, odkrývať pravú tvár niekoho, niečoho, demaskovať;

2. (čo, koho) násilne, násilím, silou brať so sebou, uchvacovať, unášať, odnášať so sebou: Voda strhávala polená a rýchlosťou strely niesla nadol. (Ondr.) Cestou krížom tečie voda ako dravá rieka, strháva mosty. (Vans.) Divý prúd vody strhával všetko. (Hor.) Vrhne sa k nej oboma rukami a strháva ju k sebe. (Švant.);

pren. expr. nadchýnať, oduševňovať, povzbudzovať: s. masy; Strhával inteligenciu k sympatiám k revolučnému socializmu. (Chorv.) Zaznel pochod, ktorý stŕhal a unášal bojovníkov. (Ondr.) Magda túži vidieť svoju mladosť, ako kypí a stŕha. (Urb.) Národný boj ho stŕha. (Ráz.) Stŕhalo ho nadšenie. (Tat.)

3. (komu čo z čoho, čo za čo, na čo) z niečoho určitú časť odoberať, odpočítavať, sťahovať, zrážať za niečo, na niečo: Aj z toho ešte strhávajú nám po korune za nocľah. (Urb.) Stŕhala chorým za každý premárnený deň. (Jes-á) Ešte aj na pokuty z toho stŕhajú. (Tomašč.)

4. (koho) trhavými pohybmi lomcovať niekým: Videl, ako ju plač kŕčovite strháva. (Jégé)

5. (koho) náhle násilne vytrhávať zo spánku, prebúdzať: Boli to iste horúčkovité sny, čo ma v noci strhávali. (Jes.) Nie je príjemné niekoho strhávať zo sna (Fig.) zobúdzať.

6. poľov. slang. (čo) zabíjať, usmrcovať, ničiť zver (o niektorých dravcoch);

7. (čo; čo na seba) pútať, upútavať, zmocňovať sa niečoho: s. na seba moc, s. pozornosť niekoho; Strháva na seba pohľady mužov ani strašný vír. (Jaš.);

dok. k 1, 2, 3, 5, 7 strhnúť

|| strhávať sa i stŕhať sa

1. (čím) silou, násilím navzájom sa zhadzovať, sťahovať sa: Ako jedinú zbraň trímali dlhé žrde s tupými hákmi, ktorými sa strhávali a socali do Dunaja. (Jégé)

2. trhať sebou, striasať sa (pri náhlom vzruchu, od ľaku ap.): Strhávajú sa pri každom hrmote. (Chrob.) Ustavične sa strhávala a kázala mi popozerať sa po okolí, či tam nikoho niet. (Fig.) V mestskej pivnici strachom sa strhávali jeho deti. (Ondr.) Hača sa strhávalo pri pukaní biča. (Kuk.) Každú chvíľu stŕha sa a načúva. (VHV)

3. expr. vznikať, začínať sa (obyč. náhle): Huk, hrmot vo tme sa strháva. (J. Kráľ) Búrky sa strhávali. (Ondr.) Medzi nimi sa nestrhávajú nikdy hádky. (Kuk.) Stŕhala sa morava. (Jes-á)

4. náhle sa prebúdzať, budiť sa (obyč. pri nepokojnom spánku): s. sa zo sna, zo spánku, zo spania; Stŕhal sa ustavične s vytreštenými očami. (Tim.) Ja sa stŕham bezbolestne z tej zvláštnej, ľahkej driemoty. (Žáry) Strhávajú sa naši bratia i predrapujú si oči dlhým, hlbokým snom obtiahnuté. (Štúr);

dok. k 2-4 strhnúť sa

strhnúť, -ne, -nú, strhol dok.

1. (čo) prudkým pohybom, násilím dať dole, sňať, stiahnuť dolu: s. klobúk z hlavy, s. zo seba šaty, s. náplasť, obväz z rany; s. plagát zo steny; s. pušku z pleca; s. putá z rúk, z nôh niekomu; expr. s. niekomu obuv z nôh vyzuť ho násilím; Strhol zo steny meč svoj. (Kal.) Dajte ševcovi Mišovi strhnúť tabuľu. (Vaj.) Keď sa už dopekal, strhli ho z ražňa. (Dobš.) Strhol zo stola petrolejovú lampu. (Krno) Magistrát nariadil strhnúť všetky šindľové strechy (Zúb.) zhodiť. Dôstojníci strhli z uniformy dôstojnícke hviezdy. (Tomašč.) Chytil ju za hlavu a strhol jej čepiec. (Kuk.)

● s. niekomu masku (z tváre) odhaliť niekoho, ukázať jeho pravú tvár; s. niekomu beľmo (z očí) ukázať pravdu; hovor. expr. Z Krista Pána plášť by strhol je veľmi lakomý.

2. (koho do čoho) trhnutím, stiahnutím dostať niekoho niekam, stiahnuť: s. niekoho do vody, do mláky; Kto poháňa vám divé kone, by nestrhli vás dakam do priepasti? (Hviezd.) Vtom pocíti, ako ho voľakto prudko strhne do celého mora sukieň. (Ráz.-Mart.) Strhne ju odrazu celú do náručia. (Ráz.) A nevieš, koho by si strhol do blata? (Tim.) pohanil, potupil.

3. (koho, čo) silou, násilím vziať so sebou, do prúdu, uniesť, schvátiť a odniesť: Strhol [zástup] aj Korinkovcov. (Urb.) Na ľad valili sa vlny. Jedna strhla otca a odniesla. (Ráz.-Mart.) V rozrušení zabudli sme strhnúť so sebou dvoje spiacich detí. (AJ.)

4. kniž. (koho, čo, koho k čomu, na čo, do čoho) dať podnet niekomu k niečomu, pohnúť, vyprovokovať, zlákať, zvábiť; nadchnúť: s. niekoho k súťaži, na súťaž, s. niekoho k nerozvážnemu kroku, s. niekoho k škriepke, k zvade; Strhol do smiechu obecenstvo. (Kuk.) Strhne na útek celý pluk dobrých ľudí. (Vaj.) Jeho tvorivá sila nestrhla ho k predčasným rozbehom. (Al.) Zacítila žiadosť i jeho strhnúť do dobrej vôle. (Tim.) Publikum však už nevie strhnúť. (Hruš.)

5. kniž. (čo, zried. i koho na seba, na svoju stranu) stiahnuť, upútať, uchvátiť, získať, zmocniť sa niečoho: s. moc, vládu do svojich rúk; s. víťazstvo na svoju stranu; Verejnú správu strhla na seba vládnúca trieda. (Chorv.) Politické strany ruvali sa medzi sebou, aby akýmkoľvek špinavým spôsobom strhli na seba voličov. (Jil.)

6. (čo, komu; komu z čoho) odobrať, odpočítať, stiahnuť a zadržať (obyč. určitú časť nejakej sumy): s. niekomu z výplaty, z honoráru, s. niekomu zo mzdy; Vy si strhnete dvadsať a tridsať dáte mne. (Kuk.) Gazda mu strhol šesťdesiat korún. (Tomašč.) Zarobíš lepšie, strhnú ti. (Taj.)

7. hovor. expr. (čo) vykonať, urobiť, zvládnuť, dokončiť (o pracovnom výkone, o práci): Do konca mesiaca musíme strhnúť jednu pec (Hor.) vystaviť. To strhnem hockedy, keď mi zvýši trochu času na večer. (Fr. Kráľ) Ich celé sebavedomie spočívalo v ich sile, že všetko strhnú a ze sa im v robote nikto na svete nevyrovná. (Tat.)

8. expr. zried. (čo) utŕžiť, získať, zarobiť: Kto sa v tom vyznal, tak tu a tam i zárobok strhol. (Al.)

9. (koho z čoho, od čoho) vyrušiť, prerušiť niekomu niečo: Mäkké klopkanie strhlo ma od spania. (Ondr.) Hlaváňka, strhnutá zo sna, pribehla v bielom do kancelárie za mužom. (Vaj.);

nedok. k 1-6, 9 strhovať, -uje, -ujú i strhúvať, -a, ajú, k 1, 3, 6, 9 i strhávať i stŕhať