obdarovaný -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ kto niečo dostal ako dar, komu niekto niečo daroval, dal, venoval, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: o. je povinný podať daňové priznanie do 60 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti; je vecou obdarovaného, aby posúdil, či dar prijme; nefalšovaná radosť obdarovaných; medzi obdarovanými bola aj nemocnica s poliklinikou; Ak je dobrodenie plodom lásky, tak je vďačnosť obdarovaného láskou, ktorá sa vracia k dobrodincovi. [Anton Hlinka] ▷ obdarovaná -nej pl. N -né G -ných ž.: o. dar s vďakou prijala