obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.; obviazať ruku o-om; lykový o. v záhradníctve;
obväzový príd.: o. materiál
obväzový -vá -vé príd.
obväzový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s obväzom, zdravotníckym materiálom na ovinutie časti tela; súvisiaci s obväzovaním; určený na ovinovanie (prekrývanie, znehybňovanie) chorých, najmä poranených častí tela: o. materiál; obväzová vata, gáza; zdravotné sestry predviedli obväzovú techniku lakťa a kolena
obväzový p. obväz
obväz, -u m. pruh tkaniny používaný na obväzovanie chorých miest na tele (obyč. rán); pruh tkaniny upravený, ovinutý na chorej (obyč. poranenej) časti tela: Donesie obväz, obväzuje mu prst. (Stod.) Vybral z truhličky obväzy a masti a obkrútil mu nimi pokaličené údy. (Jégé) Na hlave má divný, kostrbatý obväz. (Stod.) Dvadsaťpäťtisíc, — tisol Sýkora cez zuby, sťaby stŕhal z boľavej rany obväz. (Urb.); lek. núdzový, sťahujúci, kompresívny, elastický, fixujúci o.; sadrový o. napustený roztriedenou sadrou, ktorá neskôr stvrdne; ovoc. lykový o. pruh lyka na obväzovanie poškodených, poranených častí stromu (najmä pri štepení);
obväzový príd. slúžiaci na obväzovanie, vhodný na obväzovanie: o. materiál, o-á vata, gáza