rovný príd.
1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos; r. ako jedľa; r. kmeň stromu, r-á postava
2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska; r-á strecha vodorovná
3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa
4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í
5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún; r-ch sedem rokov nebol doma
6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč
● vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť; → vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;
rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice; r. postavy; r. dlážky; r. bodov, hlasov; r. ľudí (pred zákonom); znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =