biť -je -jú nedok.
1. trestať bitkou, tĺcť, udierať: b. niekoho po chrbte; b. koňa bičom; b. deti; chlapci sa bijú rujú sa, klčkujú sa
2. zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: b. päsťou do stola; b. kladivom na nákovu; voda b-e do brehov; dážď b-e do okien
3. pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon b-e; hodiny b-ú dvanásť odbíjajú; neos. bilo šesť (hodín); hromy b-ú; srdce b-e
4. hovor. útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: b. lajdákov, b. do nešvárov; bili ho v novinách
● expr. b. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; bol viac bitý ako chleba sýty častejšie dostával bitku ako jedlo; b. na poplach burcovať verejnú mienku; vie, vidí, koľko b-je aká je situácia; to b-e do očí je to veľmi nápadné; mlynári sa b-ú padá hustý sneh;
opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a
// biť sa
1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev); b. sa za vlasť
2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú; jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam
● expr. b. sa do pŕs prisahať sa