Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

splatiť dok.

1. vyrovnať dlh, zaplatiť (obyč. po častiach): s. pôžičku, s. dom, dlžoba je s-ená

2. odplatiť (sa): s. ochotu ochotou;

nedok. splácať -a

splácať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie

splácať p. splatiť

splatiť, -í, -ia dok.

1. (čo) vyrovnať dlh, po častiach, obyč. v pravidelných splátkach zaplatiť: s. dlh, dlžobu; s. dom; Seba zamočil do dlhov a teraz obec musí mu splatiť naraz, čo by bola po čiastkach. (Kuk.); pren. Na mne mal vydráždiť rybára do bitky a splatiť mu starý dlh (Fig.) pomstiť sa, vyrovnať sa s ním.

● s. dlh, podlžnosť, daň niekomu, niečomu učiniť zadosť: s. daň móde; Hviezdoslav v podstate svoj dlh slovenskému ľudu splatil. (Chorv.)

2. (čo komu, čo) odplatiť sa za niečo: On splatil vinu: vezmi nazad kliatby svoje. (Kal.) Slzami splatila jej ochotu. (Gab.) Nebola by našla slov, ktorými by mohla splatiť jeho vyznanie. (Jil.);

nedok. splácať, -a, -ajú

splácať, splacovať p. splatiť

spláťať p. splácať

splatiť dk
1. čo komu vyrovnať, splatiť nej. záväzok, dlh niekomu, zaplatiť niečo niekomu: mass dobytek drobny y weliky a obyle w stodole, to sproday a lidem aby splatil (dlhy) (ŽK 1517); dczeram mogjm Ilonje, Esztercze, Anycze y Kateryne, kdy splatga dluhy (TRENČÍN 1674); na takovu restantiu poruczgam zem takrečzenu Pred Sepotovczom u garku, abj zalozelj a dluch splatelj (TRI DVORY 1738); mne moge wlastnye woly wzaly (úradník) a odtud restantigu splately (ORLOVÉ 1745);
x. pren náb strany pak zwlažowani a omačani swatostneho chleba w poswatnem wine malo wjss splateno gest tobe (DuH 1723) nahradené; mattka syna zabyla, tak welicze shressila, hrych ten nie gináč, toliko smrtyu swú splatit múže (PeP 1770) zaslúži trest smrti; ty pak (Ježiš) za mne hrychúw pokuty gsy splatil (PeP 1771) obetoval si sa za mňa
2. práv odviesť, splatiť povinnú dávku, daň: pany Katerina Fanczi sedliaka splatila (CHOCHOLNÁ 1612)
3. náb čo (o Bohu) odplatiť sa za niečo: čiste srdce a panenstvo zplati Boh vo večnej radosti (Pie 18. st); splácať [-cať, -ťať], zried splacovať ndk k 1: od kterichšto obidvuch častek onera powinen bude splacat usque tempus redemptionis (D. KUBÍN 1698/ 1755); k 3: Jeho Jasnosti prinaležejice mesične davky zplacati se nemohu (TURANY 17. st LP); jaknahle P. Buch preukaže tepla, jedni ideme s platnom, druhi s kosami, dievky ze srpami do vyživenia svojho, aby mohli splacat s. vidiek a Jasnost kralovsku (VAVREČKA 1775 LP); a tak bude povinen od takoveg čjastky, gak slavnu stoličzu, tak slavne panstvo splatat (BRVNIŠTE 1778);
x. pren co zleho činy služebnik, to zplacuge pán (SK 1697); pripadla gemu na pamet každodenni powinost, kterú Božy roditce splácal (PeP 1771)