Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

post -u m. kniž. miesto, postavenie, stanovište (stráže ap.): zaujať svoj p., palebný p., p. stopéra

---

pôst -u m.

1. zdržiavanie sa (mäsitých) pokrmov, pôv. z náb. príčin: zachovávať prísny p.;

pren. expr. odriekanie

2. 40-dňové obdobie pred Veľkou nocou, cirk. pôstne obdobie;

pôstny príd.: p-e jedlo obyč. nemäsité, pren. ľahké

post ‑u m.

---

pôst ‑u m.; pôstny

post -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

---

pôst -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.

ex post citátový výraz ⟨lat.⟩ kniž. ▶ (o deji al. stave) následne po niečom: syn. dodatočne; op. ex ante: schváliť zmluvu ex post; dozvedieť sa niečo ex post; kritizovať postup ex post; bol to dôvod ex post; Dožadovali sa, aby obom žiakom ex post odňali maturitné vysvedčenie. [J. Lenčo]

---

post -u m. ‹t›

1. hovor., publ. vysoké, privilegované postavenie, funkcia 1: upevniť si svoj p.

2. šport. slang. miesto, umiestnenie: nový hráč na p-e ľavého obrancu

---

post-¹ ‹l› v zloženinách prvá časť s miestnym al. časovým významom predložky po, označujúcej následnosť (op. ante-)

---

post-² ‹t› v zloženinách prvá časť s významom pošta, poštový

abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)

---

funkcia 1. hodnosť spojená s povinnosťami: štátna funkcia, zastávať funkciu riaditeľa • úrad: vzdať sa svojho úradu • postavenie: mať vysoké postavenie • úloha: mať vedúcu úlohu • miesto: dostal zodpovedné miesto • kniž. post: post ministra

2. odbor pôsobnosti niečoho, zacielenosť činnosti na nejaký cieľ: nová funkcia bánk, spoločenská funkcia umenia • úloha • poslanie: výchovno-vzdelávacia úloha, výchovno-vzdelávacie poslanie školy • význam: význam tvorivej práce pre spoločnosť • platnosť: ekonomická platnosť mzdy • kniž. zástoj: zástoj cirkvi v dejinách

3. p. chod 2, činnosť 2

---

miesto¹ 1. vymedzený priestor, kde niečo je al. niečo sa deje • lokalita: v našom kraji je niekoľko pekných miest, lokalít

2. priestor, ktorý môže niekto zaujať • hovor. pľac: nemám dosť miesta, pľacu • kniž. post: toto miesto, tento post treba strážiť

3. p. zamestnanie 4. p. funkcia 1 5. p. orgán 2

---

pôst p. abstinencia

---

post p. miesto¹ 2, stanovište

---

stanovište vyhradené miesto, na ktorom niekto, niečo stojí al. vykonáva nejakú činnosť: stanovište taxíkov • kniž. post: palebný post • hovor. zastar. štand (Rázus)

pôst, -u m.

1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľné, na základe zákazu, v starších časoch z trestu ap.): prísny p.; Pôsty, prísne dočasné zákazy jedál, to je vecou žalúdka. (Vám.) Bol by zaslúžil ozajstný árešt spojený s pôstom a palicami. (Jes.);

pren. expr. odriekanie: Dnes zjedia všetko, nemysliac na to, že už zajtra nastúpi dlhý pôst. (Jégé) Lejla pocítila túžbu zahrať (na citare). No teta riekla: „Je veľký pôst pre nás“ (Vaj.) čas odriekania.

2. cirk. časť cirkevného roku, obdobia štyridsiatich dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: štyridsaťdenný p.; Zajtra je Veľký piatok, najväčší pôst. (Jil.) Dnes je veľký pôst. (Heč.);

pôstny príd. p. čas čas pôstu; p-e jedlo bezmäsité, pren. hovor. expr. málo mastné, nedostatočne omastené

---

post¹, -u m. kniž. stanovište stráže; miesto, stanovište: vojak stojí na poste (Dobš.); palebné posty (Lajč.); Ten druhý zostal na poste, keď išli proti pancierom. (Karv.) Stojac na svojom poste, vidím hodnostárov. (Kuk.); šport. p. stredného útočníka;

pren. zodpovedná hodnosť, funkcia: na každom poste národného života (Tat.); Povedali vám, súdruhovia, že idete na mimoriadne ťažké posty? (Laz.)

post², -a, mn. č. -ti m. zastar. člen stráže, hliadky: Pred hlavným vchodom stál post. (Rys.)

post³, -u m. poľov. druh náboja

pôst m.
1. csl dobrovoľné úplné al. čiastočné zrieknutie sa jedla (najmä mäsa) al. iných pôžitkov obyč. z náboženských dôvodov: Na Velkí pa̋tog je puast (Brusník REV); Mlaďí už ňedržia na póst, jeďia mäso bárkedi (Čičmany ŽIL); Teda bívali volakedi prísné pósti, uš čo ostalo ot Škaredéj stredi, to ludé dávali Cigánom (Ružindol TRN); Un ňetrimal pust (Dl. Lúka BAR); Na pohubeni žaludog najľepši pust (Bracovce MCH); púst (Rozbehy SEN)
F. držad luteránski puost (Likavka RUŽ) - nemať čo jesť
2. csl (i v spoj. veľký pôst, svätý pôst) štyridsaťdňové obdobie pred Veľkou nocou: Keť prišiou̯ svätí puost, mi zme už ňejedľi mäsití pokrm (Ležiachov MAR); Kelkíše aj gerheňe sa robia pósťe (V. Maňa VRB); Heringe jedávali sa večinou len f puosťe (Hliník n. Hron. NB); Mi zme sa volakedi posťili celí velkí puost (Návojovce TOP); Už bude póst, už budu šecki muziki zakázané (Kostolné MYJ); Po tem fašanku zaz už biu̯ púst (Hlboké SEN); F posce nośiľi ženi čarne grati (Spiš. Štvrtok LVO); Prez veľki pust to dakedi barźi posciľi jak teras (Dl. Lúka BAR); A vedz jag už bol post, začaľi śme tkac (Sokoľ KOŠ); U posce śe slaňina ňeji (M. Zalužice MCH)

---

post¹ m.
1. voj. strážne miesto, stanovište: Ňiékerí vojáci spia, ňiékerí sa na poste (Návojovce TOP); Stáu̯ na posce (Rozbehy SEN); Stoji vojak na posce, a ňešmi śe stamadzi rušic (M. Slivník SAB)
2. miesto, postavenie: Vof Prahoh je na barz visokim posce (Žatkovce SAB)

post² m. voj. člen strážnej hliadky: Bou̯ son na onom - ako post (Prievidza); A ohlásili posťi, že Taľáni prešľi čes Pijavu (Málinec LUČ); Ta chodzili posci a mi sme v takém plevníčku sedzeli (Kúty SKA); Ket śe spuśčalo dolu rizňu, ta tam už bul jeden poz_dolu, že kebi dafto išol, že ho (drevo) ňezabije (Smižany SNV)

post³ m. poľov. i voj. druh náboja: Posti boli štirki, dvanáski, desini aj nulki (Siladice HLO)

post¹ m.
1. voj. strážne miesto, stanovište: Ňiékerí vojáci spia, ňiékerí sa na poste (Návojovce TOP); Stáu̯ na posce (Rozbehy SEN); Stoji vojak na posce, a ňešmi śe stamadzi rušic (M. Slivník SAB)
2. miesto, postavenie: Vof Prahoh je na barz visokim posce (Žatkovce SAB)

post² m. voj. člen strážnej hliadky: Bou̯ son na onom - ako post (Prievidza); A ohlásili posťi, že Taľáni prešľi čes Pijavu (Málinec LUČ); Ta chodzili posci a mi sme v takém plevníčku sedzeli (Kúty SKA); Ket śe spuśčalo dolu rizňu, ta tam už bul jeden poz_dolu, že kebi dafto išol, že ho (drevo) ňezabije (Smižany SNV)

post³ m. poľov. i voj. druh náboja: Posti boli štirki, dvanáski, desini aj nulki (Siladice HLO)

post m nem
1. stanovište stráže: nema žaden (vojak) pod straczenim žiwota swug post zanechati; kazdi schildwacht, pokud na poste stogi, swug zbrog nema wipustit (VoP 1760)
2. živ strážnik: dal sem sto talarow hotowich a postowi tez za pancir zamkowi (KEŽMAROK 1562)

post m člen stráže, hliadky: dal sem sto tolarow hotovih a postowi tez za panczir, za rukawi sestnaste, kterih sem poslal prez pana Baltazara temv postowi Glazerovi (KEŽMAROK 1562)

---

pôst [pô-, pú-] m lat/nem
1. zdržiavanie sa pokrmov, najmä mäsitých (dobrovoľne, na základe zákazu, z trestu ap.): wčas pak zgewneg potrebi nebudu powinni bratry na pust tělesny (RB 1713); wižjweni wihledáwal sem práci ruk mjch a bugnost tela meho ostrjma posti na uzde sem držel (VP 1764); (s. Jozef) od toho času tak welikú w pokrme strjdmost držet počal, že žiwot geho ustawičný púst nazwan byti múže (SlK 1766-80); nas sebe samich naglepsseg pokutugeme puostamy (MiK 18. st); zgeweno bude, gak swati pustewnici a reholnici twrde puosti zachowawali (MK 18. st)
2. cirk časť cirkevného roka, obdobie 40 dní pred Veľkou nocou; čas, v ktorom cirkev zakazuje veriacim jesť mäsité pokrmy: kazdeho roku wzdycky o pol puostu dawky wydyecke tež bude powjnowaty mymo arendy tenže Straka odbywaty (s. l. 1621); po wssech mjstech puosty čtyrydceti dnj a giné od massa zdrželiwosti se zachowawagú (IA 1708); zdrawy a wsselike požehnany gak duchowne, take y telesne w tomto swatem puostye Wasseg Milosty winssugem (N. PRAVNO 1725); slane a gine ribi suche na půst prichistag (PR 18. st); svátky mnohé vyhodili, puosty štyri dokonali, každý štvrť roka jeden den, to se čudoval nejeden (ASL 18. st); gecme, pime a hodugme, wssak nam pust nastane, zarmutek mat budeme (KP 18. st)
L. kantrovný p. quatember: kantrownj půst, čtwerowýročnj neb štwernásobnj posty, suché dni gménem (WU 1750) pripadajúci na začiatok štvrťroka; -ny príd k 1: postnuo gedlo Johaneska Simoniho dala swoge k obedu (KRUPINA 1734); s odbiwateluw nassich prawa takmer polowica takowu terchu obtižena gsuce a w tento usky čas sobe pomocy nemohuce, dawno giž na tohoročny chleb zapomenuty a na posneg kuchiny prestati musely (VAŽEC 1768); wodne žabi lide geda, ale len zadek z nohamy, gsu postne gidlo (PR 18. st); k 2: oznamugj, že se prytreffyla nektera wecz Mikulassowy Pastorkowy pry meste Trenczjne o yarmeku postnym (B. BYSTRICA 1610); wsseci času postniho maso geda, preco nge y ga? (MS 1758); ktery by v prvni den vyročitych slavnosti se opovažil muziku držat aneb tancovať, jako i cely čas adventny a postny, ti všetci budu pokutovani (PRÍBOVCE 1765 CM); toto gest kratky witach wsseckych buducnych mich kazni pustnych (CQ 1783)

---

pošt m ban pracovná zmena, šichta: hawir nekdi wice posstuw neb ssicht wykonawa a wirobj (MB 1701)

---

púst p. pôst

Post_1 Post_2 Půst

post
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	post
G	(bez)	postu
D	(k)	postu
A	(vidím)	post
L	(o)	poste
I	(s)	postom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	posty
G	(bez)	postov
D	(k)	postom
A	(vidím)	posty
L	(o)	postoch
I	(s)	postami
I	(s)	postmi

---

pôst
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	pôst
G	(bez)	pôstu
D	(k)	pôstu
A	(vidím)	pôst
L	(o)	pôste
I	(s)	pôstom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	pôsty
G	(bez)	pôstov
D	(k)	pôstom
A	(vidím)	pôsty
L	(o)	pôstoch
I	(s)	pôstami
I	(s)	pôstmi

---

pošta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	pošta	písomky u nich, vo vinárni Stará	pošta	. Sup tam hral na gitare klasiku.	✋
G	(bez)	pošty	je v tom, že používateľ príjem	pošty	– vedome či nevedome – schváli.	✋
D	(k)	pošte	záväzkov voči českým subjektom,	pošte	a iným, mala predstavovať vyše	✋
A	(vidím)	poštu	zhltne dva efferalgeny, prezrie si	poštu	, z ktorej väčšiu časť zahodí,	✋
L	(o)	pošte	podá v stanovenej lehote na	pošte	alebo faxom. Prihlášku alebo	✋
I	(s)	poštou	zákazník čakať, kým mu tovar príde	poštou	, čo je asi jediná podstatná	✋

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	pošty	polovica obyvateľov mesta a dve	pošty	v centre mesta sú vzhľadom na	✋
G	(bez)	pôšt	O stanovisko k postupu vedenia	pôšt	, na ktorých sa táto propagácia	✋
D	(k)	poštám	a dlžníkom ani voči bankám,	poštám	. Začínajúc dňom 3.2. 1993 fyzické	✋
A	(vidím)	pošty	okresné pošty z obcí, kde nemajú	pošty	s colnou kontrolou. Žiaľ, zatiaľ	✋
L	(o)	poštách	Nálepky by sa mali predávať na	poštách	v okresných mestách, aj na	✋
I	(s)	poštami	vzťahy medzi českými a slovenskými	poštami	, ktoré sú už niekoľko rokov	✋

Priezvisko POST sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
NOVÁ LIPNICA (obec DUNAJSKÁ LUŽNÁ), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
DEVÍN (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

post: ^{→speex →vorbis}

ale tiež ex post ≈ mais aussi ex post
ex post, a objem ≈ ex post, et le volume
ex post v programe ≈ ex post dans le programme
ex post v úzkej ≈ ex post en étroite
hodnotení ex post sa ≈ évaluations ex post est
počet kontrol ex post ≈ le nombre de contrôles ex post
post v úzkej spolupráci ≈ post en étroite coopération
v tom post scripte ≈ renfermé dans le post-scriptum
...

decembra 2021 hodnotenie ex post ≈ prosince 2021 hodnocení ex post
krajín s liberalizáciou pôšt a potreby ≈ zemí s liberalizací pošt a potřeby
liberalizáciou pôšt a potreby zabezpečiť ≈ liberalizací pošt a potřeby zajistit
na jeho nový post ≈ na jeho nový post
o predchádzajúcich postaveniach a skúsenostiach ≈ o předchozích postech a zkušenostech
pôstu sa mu to páčilo ≈ půstu se mu to líbilo
povýšenie na post operného ≈ povýšení na post operního
vystriedal na poste šéfredaktora ≈ vystřídal na postu šéfredaktora
...

a nohy ako stĺpy ≈ and legs like the posts
betónové stĺpiky, ostnatý drôt ≈ concrete posts, barbed wire
boli tri biele stĺpiky ≈ were three white posts
človek, ktorý dodržiava pôst ≈ a man who fasts
mnou či už v pôste ≈ me whether in fasting
poštu od jeho matky ≈ post from his mother
stĺpik postele a prehovoril ≈ bed post and spoke
že pôst a podobné ≈ that fasting and similar
...