udržať -í -ia dok.
1. byť schopný podržať, zadržať: u. volant; nemohol v ruke nič u.
2. zachovať v pôv., nezmenenom stave: u. poriadok, u. chorého pri živote; u. si priateľstvo;
nedok. k 2 udržiavať -a, udržovať
// udržať sa
1. byť schopný zotrvať v istej polohe: u. sa na bradlách; ledva sa u-l na nohách
2. zachovať sa v pôv., nezmenenom stave, vydržať: u. sa vo forme; v lete sa potraviny dlho neu-ia čerstvé; sneh sa ešte (ne)u-í
● u. sa nad vodou ťažko, s ťažkosťami obstáť;
nedok. k 2 udržiavať sa, udržovať sa