Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
odvrávať -a nedok. neúctivo, zlostne ap. slovne odporovať: o. rodičom; neo-aj! poslúchnuť bez o-nia;
dok. odvravieť -í -ia
1. zried. k odvrávať: nechcel mu o.
2. povedať: šeptom o. báseň
odvrávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
odvrávať -va -vajú (ne)odvrávaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (komu; ø) ▶ nepekne, neúctivo, nezdvorilo vyjadrovať v rozhovore odmietavý postoj, nesúhlas, námietku a pod., slovne odporovať, protirečiť: vzdorovito, spurne o.; dieťa neposlúcha, drzo odvráva; nikdy svojej matke neodvrával; neodvrávaj!; urobil všetko a bez odvrávania; nemala rada, keď jej niekto odvrával; Dovolil som si takto odvrávať, lebo chýbala otcova ruka, ktorá by moje papuľovanie rezko vyriešila. [A. Lauček]; Starký bol mrzutý a vtedy mu nehodno odvrávať. [J. Fekete] 2. zried. ((čo) komu) ▶ reagovať na otázku al. na iný prejav, odpovedať: odvrávajúc čosi, bránil sa jej vrelosti; Ona volá zdola, vrabce jej odvrávajú zhora. Prekrikujú sa, až sa ohlášajú po nebesia. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ odvravieť
odvravieť -ví -via (ne)odvrav! -vel -viac -vený -venie dok. zried. 1. (komu; ø) ▶ nepekne, neúctivo, nezdvorilo vyjadriť v rozhovore odmietavý postoj, nesúhlas, námietku a pod.: daj mi pokoj! – drzo jej odvravel; voľakedy, keď deti neposlúchli alebo odvraveli, dostali poza uši alebo aj palicou; bol prchký, keď sa odvážila o. 2. ((čo) komu) ▶ reagovať na otázku al. na iný prejav, odpovedať, odvetiť: odvravel nám čosi po nemecky; Keď ma vietor zajtra bude volať po mene, odvravím mu, nech si nechá lupene. [T. Klas] 3. (čo) ▶ (mechanicky) predniesť al. prečítať nejaký text, povedať niečo: Keď hlásateľ obradne odvravel naučený odkaz, zahrnuli sme ho otázkami. [J. Lenčo] ▷ nedok. k 1, 2 ↗ odvrávať
odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávať • odvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičom • hovor. expr.: papuľovať • pyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko! • odporovať • protirečiť • oponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje
odvrávať, -a, -ajú nedok.
1. (komu i bezpredm.) hovoriť niekomu na protiveň, odvrkovať, hrubo odpovedať: Barica začína svokre odvrávať. (Kuk.); grobiansky o.; Báťa odvrával neúprosne. (Šolt.)
2. zried. odpovedať: „Bol naším krstňaťom“ — odvráva skromne Bovaryová. (Jégé) Iba čo medzi fajčením odvrával. (Gab.);
dok. k 2 zried. odvravieť, -í, -ia
|| odvrávať si hovoriť si, rozprávať si: „No, len keď si tu!“ odvráva si, vypriahajúc voly. (Kuk.)
odvrávať nedok. strsl neúctivo protirečiť, slovne odporovať: Ňeodvráväj, ňemuožem to vistáť! (Bodorová MAR); Čo mu čo povieš, naveki ťi buďe odvriaväť (St. Hory BB); Aľe si to viďeu̯ kedi, maťeri takto odvráveť?! (Dol. Lehota DK)