jazva -y -ziev ž. stopa po zacelenej rane: j. na čele, na konári stromu; zanechať j-y;
jazvový príd.: j-é stopy;
jazvička -y -čiek ž. zdrob.
jazva -vy jaziev ž.
jazva -vy jaziev ž. 1. ▶ zostatok po zacelenej rane: veľká, škaredá, boľavá j.; pooperačná j.; pevne zhojená j.; j. na čele; bol samá j.; ostali mu jazvy po popáleninách 2. ▶ priestor vzniknutý rozdvojením, prasknutím niečoho, puklina, prasklina, trhlina: skalná, zemná j.; Na poslednej banskej jazve dnes stojí múzeum moderného umenia. [Sme 1998] ◘ fraz. jazva na duši spomienka na bolestnú udalosť ▷ jazvička -ky -čiek ž. zdrob.: drobná j.; j. na čele
jazva stopa po zacelenej rane: na nohách má jazvy • hovor. šrám (jazva v podobe ryhy): šrám jej hyzdí tvár • zastar. svor (Laskomerský)
jazva, -y, -ziev ž. stopa po zacelenej rane na živom organizme: j. na tvári, j-y na ovocí;
pren. stopa na niečom podobná jazve: Ešte i v zemi poznať jazvy po bývalých medziach. (Gab.);
jazvička, -y, -čiek ž. zdrob.
jazva ž. stopa po zacelenej rane: jazva (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM, Bošáca TRČ)
jazva [jí-] ž stopa po zacelenej rane: gizwy pana Gezjsse nosym na tele swem (SP 1696); gizwy petj ran na krizy (KT 1753)