Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kopáč -a m. kto sa zamestnáva kopaním: k. vo vinici, k-i zeminy;

kopáčka -y -čok ž.;

kopáčsky príd.

kopáč -ča pl. N -či m.

kopáč -ča pl. N -či m. 1. ▶ kto kopaním vyhlbuje jamu, obyč. robotník robiaci výkop: kopáči kanálov; kopáči v jaskyniach; novodobí kopáči pokladov; hľadať kopáčov na archeologický výskum; uľahčiť prácu kopáčov studní
2. ▶ kto kyprí zem, okopáva: kopáči viníc; najímať kopáčov na kopačku
▷ kopáčka -ky -čok ž.: k. zemiakov

kopáč¹, -a m. človek, ktorý kope, vykopáva: k. vo vinici, k. v bani;

kopáčka, -y, -čok ž.: k. zemiakov

kopáč², -a, mn. č. -e m. nástroj na kopanie

kopáč¹ m. (kopač)
1. strsl, zsl, jzempl kto kope
a. hlboko na jar vinicu, miest. i plytko za vegetácie: Ustaťí son, ľebo son kopau̯ zarounak s kopáčmi (Pukanec LVI); Tem vo viňici je kopáč (Sklabiná MK); Kopáči vinohradi kopali s kramplámi (Vinosady MOD); Najlepšá kopačka je tedi, ket kopáčovi kved z breskine padá za krki (Dol. Orešany TRN); Kopáči kedisi pret prvú vojnu robili za štiri-peč čestákou a kopalo sa rohačkámi (Nitra); kopač (Cejkov TRB)
L. dríči kopáči (Skalica) - usilovní al. najatí na to, aby ostatných ťahali; viňica na jedniho kopáča (Pukanec LVI) - plošná miera, plocha vinice, ktorú skope jeden kopáč za deň (asi l00 štvorcových siah); vinohrad na štiroch kopáčof (Blatné MOD)
b. kto okopáva pole s okopaninami al. vykopáva zemiaky: Kopáčovi bolo smutno na poli (Vaďovce MYJ); Mali zme ossem kopáčóv (Bošáca TRČ); kopáč (Košťany n. Tur. MAR, Prievidza; Dubnica n. Váh. ILA)
2. strsl, záh nástroj rozličnej formy na kopanie, príp. iné práce (napr. s hnojom): Kopačom sa skopuje hnoj z voza (Švermovo BRE); Vezmi grecu aj tot kopáš! (Revúčka REV); kopáč (Mošovce MAR, Bobrovec LM, Dol. Strehová MK, Skalica)
F. aňi kopáč sán ňekce robeť (Pukanec LVI) - iron. treba mať chuť do práce

kopáč² m. expr. kôň, ktorý kope: kopáč (Kmeťovo VRB)

kopáč³ m.
1. zried. vysoký kôl uprostred veľkej kopy sena: kopáč (Mor. Lieskové NMV)
2. zempl, už zried. predmety kolíkovej al. štiepovej formy
a. kolík používaný pri vysádzaní hriadok: kopač (Novosad TRB)
b. štiepový výčnelok na pni spíleného al. zlomeného stromu
F. taki ja_kopače ostali, co ke_če zlame strom (Sobrance) - ostali iba stržne
3. zried. obyč. mn. č. prútik, prútie: kopače (M. Zalužice MCH)

kopáč¹ m. (kopač)
1. strsl, zsl, jzempl kto kope
a. hlboko na jar vinicu, miest. i plytko za vegetácie: Ustaťí son, ľebo son kopau̯ zarounak s kopáčmi (Pukanec LVI); Tem vo viňici je kopáč (Sklabiná MK); Kopáči vinohradi kopali s kramplámi (Vinosady MOD); Najlepšá kopačka je tedi, ket kopáčovi kved z breskine padá za krki (Dol. Orešany TRN); Kopáči kedisi pret prvú vojnu robili za štiri-peč čestákou a kopalo sa rohačkámi (Nitra); kopač (Cejkov TRB)
L. dríči kopáči (Skalica) - usilovní al. najatí na to, aby ostatných ťahali; viňica na jedniho kopáča (Pukanec LVI) - plošná miera, plocha vinice, ktorú skope jeden kopáč za deň (asi l00 štvorcových siah); vinohrad na štiroch kopáčof (Blatné MOD)
b. kto okopáva pole s okopaninami al. vykopáva zemiaky: Kopáčovi bolo smutno na poli (Vaďovce MYJ); Mali zme ossem kopáčóv (Bošáca TRČ); kopáč (Košťany n. Tur. MAR, Prievidza; Dubnica n. Váh. ILA)
2. strsl, záh nástroj rozličnej formy na kopanie, príp. iné práce (napr. s hnojom): Kopačom sa skopuje hnoj z voza (Švermovo BRE); Vezmi grecu aj tot kopáš! (Revúčka REV); kopáč (Mošovce MAR, Bobrovec LM, Dol. Strehová MK, Skalica)
F. aňi kopáč sán ňekce robeť (Pukanec LVI) - iron. treba mať chuť do práce

kopáč² m. expr. kôň, ktorý kope: kopáč (Kmeťovo VRB)

kopáč³ m.
1. zried. vysoký kôl uprostred veľkej kopy sena: kopáč (Mor. Lieskové NMV)
2. zempl, už zried. predmety kolíkovej al. štiepovej formy
a. kolík používaný pri vysádzaní hriadok: kopač (Novosad TRB)
b. štiepový výčnelok na pni spíleného al. zlomeného stromu
F. taki ja_kopače ostali, co ke_če zlame strom (Sobrance) - ostali iba stržne
3. zried. obyč. mn. č. prútik, prútie: kopače (M. Zalužice MCH)

kopáč m
1. živ kto kope, okopáva: kopačowy, co jamu kopal (ŠTÍTNIK 1654); kopacsom, ktery viniczu dokopaly (KRUPINA 1687); wynicza gest assy na trycet kopaču (s. l. 1764) ktorú za deň okope 30 robotníkov
2. neživ nástroj s niekoľkými zubmi na roztĺkanie hrúd, na zhadzovanie hnoja z voza ap.: kopacze hnogowe (D. ŠTUBŇA 1578); kopacž o troch zuboch (ZVOLEN 1620); bidens: kopáč zelezný (DQ 1629); kopács dwogačisti (KRUPINA 1741)
P. atpn Johanne Kopach (v Klíži 1422); Johannes Kopaczouycz (v Solčanoch 1426); Johannes Kopacz (v Sebechleboch 1476); -sky príd
1. k 1: fossorius: kopáčský (PD 18. st)
2. (o náradí) určený na kopanie: sekere dwe kopačske (PUKANEC 18. st) na vykopávanie koreňov; -sky adv: fossorum more: kopácsky (PD 18. st)