hnilička, -y, -čiek i hnilica, -e, -líc ž. druh hrušiek, ktoré po dozretí a uložení zmäknú a zhnednú; uhniličaná hruška
● hovor. padať ako h-y vo veľkom množstve, hromadne (napr. o ľuďoch po náraze v dopravnom prostriedku); vajce (uvarené) na h-u s mäkkým žĺtkom a tvrdým bielkom
hnilica ž. 1. trenč sorta hrušiek, ktoré po uložení zmäknú a zhnednú: Kerési hruški boli súcé, aš kec_ca na hnilice obrátili (Dol. Súča TRČ); Už sa ti hruški zahňiľičali, už sú hňiľice (Papradno PB) 2. jtrenč expr. lenivá, daromná žena: Ale že móžež zňiésť takú hňilicu darebnú! (Chocholná TRČ); Zal si na krg hnilicu, len čo oknom naziérá (Dol. Súča TRČ)