osoliť -ľ! dok. pridať soľ; posypať soľou, posoliť: o. polievku; o. chlieb;
pren. expr. ja vám ten výlet ešte o-m! znepríjemním
osoliť -lí -lia osoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
osáľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľajúci -ľaný -ľanie nedok. zried. (čo) ▶ pridávať soľ do jedla na dochutenie, konzervovanie; posýpať soľou, soliť: o. ryby; Pchajú sa kúskami mäsa, osáľajú ho, zajedajúc kôrkami chleba, omrvinkami. [Š. Žáry]; pren. osáľa svoju reč vtipmi spestruje ▷ dok. ↗ osoliť
osoliť -lí -lia osoľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo) ▶ pridať soľ, urobiť slaným, slanším; syn. posoliť: o. cestíčko; o. si polievku; mäso osolíme a jemne okoreníme; nátierku osoľte podľa chuti; málo si to osolila; zemiaky uvaríme v mierne osolenej vode; dávať deťom neosolené jedlo 2. expr. (komu) ▶ sťažiť, znepríjemniť niekomu niečo: hetrikom o. majstrovi rozlúčku so sezónou; médiá to politikovi riadne osolili; budú sa snažiť poriadne to súperovi o. ▷ nedok. k 1 ↗ osáľať
osoliť pridať soľ • posoliť (obyč. posypať soľou): osoliť (si) polievku, posoliť nakrájanú zeleninu • nasoliť (pridať soľ vo väčšej miere a obyč. s cieľom konzervovať): nasoliť slaninu; nasolené cesty (proti poľadovici) • zasoliť (soľou zakonzervovať): zasolené mäso • prisoliť • dosoliť (dodatočne, obyč. trocha osoliť): praženicu si môžeš ešte prisoliť • presoliť (nadmieru osoliť): jedlo bolo presolené
osoliť, -í, -ia, rozk. osoľ dok. (čo) pridať soli, posypať soľou, posoliť: o. vodu, polievku; smidka osoleného chleba (Mor.); pren. expr. dobré i plané vtipy, viac-menej osolené a paprikované (Vaj.) neslušné;
nedok. osáľať, -a, -ajú
osoliť dok. 1. csl pridať do niečoho soľ, dochutiť soľou: Osoľ tú poľiouku, ňidž_e ňie slaná! (Košťany n. Tur. MAR); Šetko treba osolit (Bošáca TRČ); V osolenéj vode sa uvarí pšeno (Doľany MOD); Osoliu̯o sa to, pravda, a dau̯o sa to pécit (Radošovce SKA); osoľidz haluški (Kokšov-Bakša KOŠ) 2. expr. priveľa minúť al. za niečo zaplatiť: Sto korún osoľiu̯ za jeden ďeň (Košťany n. Tur. MAR); Dobre to osolil (Bošáca TRČ)
osoliť dk čo ochutiť al. upraviť niečo pridaním soli: (proti zlatej žile) každe rano ma se z redkewe niekolko kuskuow zesti, než nema se osoliti (RT 17. st); čokoliw obetowat budess z obeti, osoliss (KB 1757); pritom načjm wolom aneb krm často osoliti aneb zwan soli, aby takowý ljzali, gjm we dwore predložiti (PL 1787) F. ma prawdo ctna, tomu zwolim, abych wssecko strpela, prawdiwe zamlčela, reč mau se soly osolim! (Tr 1728) bude prísna, ostrá, útočná; -ovať ndk: condio: priprawugem, ňečemu chuť dawám, osolugem (KS 1763)