Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

lak -u m. roztok živíc a iných látok použ. na natieranie a zvyšovanie lesku: olejový, syntetický l.; l. na nechty, na vlasy;

lakový príd.: l. náter; l-é topánky z lakovanej kože

ľak -u m. zľaknutie: striasť sa, zblednúť, zmeravieť od ľ-u

ľak ľaku obyč. v spojení od ľaku m.

lak laku pl. N laky m.

ľak ľaku m. obyč. v spojení od ľaku ▶ náhly pocit strachu po neočakávanom objavení sa niečoho nepríjemného, nebezpečného, zlého, zľaknutie, preľaknutie; syn. úľak: prvý, ukrutný ľ.; premohol ho ľ.; vykríknuť, zjojknúť, strhnúť sa od ľaku; takmer umrieť od ľaku; spamätať sa z ľaku; div od ľaku z nôh nespadol; Čosi sa vo mne s ľakom vzoprelo, možno len moja slabosť alebo opatrnosť. [L. Ťažký]

lak laku pl. N laky m. ⟨tal. ‹ arab. ‹ ind.⟩ ▶ náterová látka, hmota zo živíc a iných látok, používaná na ochranu povrchu predmetov a zlepšenie ich vzhľadu: matný, lesklý, bezfarebný l.; vodovzdorný, ochranný l.; korekčný l.; ošúchaný, popraskaný, obitý l.; l. na nechty, na vlasy; l. na parkety; poškriabať l.; odstraňovať starý l.; nanášať, naniesť novú vrstvu laku; natrieť lakom drevený obklad

lak -u m. ‹n < t < arab < ind› náterová látka z prírodnej al. umelej živice slúžiaca na ochranu predmetov a na zlepšenie ich vzhľadu: asfaltový, celulózový, olejový, syntetický l.; izolačný l.

ľak náhly pocit strachu • úľak: ľak, úľak jej zobral reč • zľaknutie • preľaknutie: nevie, čo má od zľaknutia, preľaknutia robiť

lak, -u m. roztok živíc a iných látok používaný na natieranie: olejový, asfaltový, syntetický l., l. na nechty;

lakový príd.: l. tmel, l-á farba, l-é topánky

ľak, -u m. zľaknutie, preľaknutie, náhle preniknutie strachom, hrôzou: zomrieť, stŕpnuť, zdrevenieť od ľ-u, temer spadol z nôh od veľkého ľ-u

lag, ľag p. lak

lak m. (lag, ľag)
1. csl konzervačný roztok na natieranie povrchov, lesklý náter: Dvere sa z ľagom natretie (Dol. Lehota DK); Hotoví nábitok sa naťiera lagom, abi sa ľigotau̯ (Pukanec LVI), Ondriš, máš trochu ľagu? (Čičmany ŽIL)
L. apretúrní lak (Bošáca TRČ) - s vysokým leskom
2. druh upravenej kože (na topánky lakovky): Špice na topánkah boli z lagu (Návojovce TOP); lak (Ploštín LM); lakový príd. k 1, 2: V dome bľchi a do kostola v ľagovích topánka_choďí! (Dol. Lehota DK); U náz už len cigáňi nosa̋ lagovia topanki (Kameňany REV); Sestra si kúpila lagovia kamašle (Rochovce ROŽ); Dávau̯ mu lagové (rukavice) (Lazany MAR); Notáruska nosí lagové komočuchi (Myjava); Eśčik dagdzik paru chiže jest, no ta uš ten papir kupuju lagovi (Hertník BAR)

ľak m. (lek, ľik) csl preľaknutie, úľak, strach: Já ľen pozerám, čuo to, že koňe majú takí ľak (Sedl. Dubová DK); Teraz nedávno som chodiu̯ s tisou po Polskej, že je to dobruo od úreku a od läku (Val. Dubová DK); Ot samieho laku nemohla viriecť slova (Likavka RUŽ); Ak som zhva̋knúl, dobre se naráz celá nepoflingala od leku (Nandraž REV); Od laku aňi hňeď ňeprehovoreu̯ (Bánovce n. Bebr.)
F. od laku nanho priskočilo (Lukáčovce HLO), lak vešel do šeckích (Val. Belá PDZ), ľak prišou̯ na ňeho (Tomášovce LUČ), dostál lek (Rochovce ROŽ), zamrel od laku (Ružindol TRN) - zľakol sa, dostal strach; nemohol sa spametať od laku (Bobrovec LM), kí_mi prejďe ťen ľak (Lehôtka LUČ), lag ňesťe zo mňa vínsť (Návojovce TOP) - o nemožnosti upokojiť sa, nájsť duševnú pohodu; ľakový príd. v spoj. ľaková zeľina (Detva ZVO) - liečivá bylina proti následkom úľaku (?)

lák m. roztok soli a vody na konzervovanie mäsa, rôsol: Urobiľi sťe si dobrí lák, tag mäso ňím poľievajťe! (Lipt. Hrádok LM)

lakový p. lak

ľakový p. ľak

lek p. ľak

lik p. ľak

ľak [ľak, lek] m zľaknutie, preľaknutie, zdesenie: na Tepliczu novú vderjl Valent s Turczeka spolu z gynimy draby, tak ze dness gedno pahole numuozem z leku k pametj prinesthi (H. JASENO 1595); mnozy lyde wyducze takowu kometu od strachu a leku bledly (P. ĽUPČA 1680); strach a lak zbadaje andel (na Marii) ju menom wlasnim naziwal (SJ 18. st)

lak m ind/nem roztok živíc a iných látok používaný na natieranie: k malowany laky (ZVOLEN 1643)
L. florentynsky lak (TT 1745) farm lak purpurovočervenej farby rubrum florentenum

lák m nem/čes soľný roztok používaný na nakladanie rýb, syra ap., rôsol: muria casei: lak (FO 1737); gerres: pokazené rybj z laku (KS 1763)