Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

asi čast. vyj. hodnotiaci postoj (pravdepodobnosť, približnosť) k vete al. výrazu, možno, azda, hádam: už a. nepríde; a. pred hodinou, a. dvadsať približne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
asi čast.

asi čast. 1. ▶ vyjadruje pravdepodobnosť výrazu al. výpovede; syn. možno, zrejme, pravdepodobne: chybu si asi nikto nevšimol; asi by sa nám vysmiali; priateľka neprišla, asi zmeškala vlak; dnes asi dostanem poštu; poznáme sa? - asi nie
2. ▶ vyjadruje približnosť miery, množstva, dĺžky trvania (obyč. pred číselným výrazom); syn. približne: hlboký asi jeden meter; dostať asi desať percent; v sume asi dvesto korún; vrátiť sa asi o päť minút; bolo to asi pred dvoma rokmi; dievčatko malo asi šesť rokov; odpoveď prišla asi po týždni

-asi/110814: partikuly 110342 asi/110342

-asi/110814: pronominá (adjektívne) ž. N sg. 145 čiasi/145

-asi/110814 8.63: substantíva m. živ. N pl. 305 valasi/190 Valasi/57 mamľasi/35 trkvasi/17 (2/6)

-asi/110814: substantíva (nesklonné) s. 20 šasi/20

-i/14021679±12186 33.88: partikuly 449007 ani/268381 asi/110342 i/50897 vari/13798 či/3638 hoci/1535 kvázi/384 čajsi/24 (2/8)

-si/1657097±13 12.15: partikuly 110372 asi/110342 čajsi/24 (1/6)

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi tak tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolo zozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlo okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: ale jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda hádam varipoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasi pravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnože azdaže variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáď ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôr najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadne poprípade eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazda hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakiste najskôr najskorej podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáď asnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsi čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo vierohodne hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskoro takmer temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlo okrúhle zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asi zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolo zo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlo okrúhle zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskoro takmer temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaže ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvy sotvyže ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmer temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažko asi ťažko asi nie pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. asi pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvy sotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaže ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď ako len čo len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čo iba toľko čo práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvy sotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle


vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' variže: Vari, variže sa ho bojíš?azda hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť?či čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' možno azda hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čiasasi pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomoholtuším nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpilmenej vhodné snáďzastar. čajsi

3. p. prípadne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ale

I. spoj.

1. odporovacia vyjadruje odporovací vzťah a) v rámci viacnásobného vetného člena (= však): starý, ale jarý; nízka, ale dosť rozložitá izba; pomaly, ale iste; b) v odporovacej vete (často dvojčlenná síce ... ale): Neodvetil ani slova, ale vošiel do izby. (Jégé) Počula síce hlas chlapcov, ale nevenovala mu pozornosť. (Zúb.) Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec. (Taj.)

2. v spojení nielen ... ale aj (ale i)význam stupňovací: Nielen dnes, ale i za sto rokov. (Jégé) Hnev nielenže pomúti rozum, ale ho aj odoberie. (Jes.) Svoje úlohy sme nielen splnili, ale aj prekročili.

3. v čele vety nadväzuje voľne na predchádzajúcu reč a vyjadruje mierny odporovací vzťah: S dáždnikom sa už dávno prestala hrať. Ale ho preto opatruje, nebožiatko. (Jégé)

II. čast.

1. zosilňuje, zdôrazňuje význam slova, pred ktorým stojí, alebo význam celej vety: Nepovedal nič, ale celkom nič. — Dobre, ale dobre, pán kolega. (Tat.) Môžeme ísť spolu? — Ale áno. (Jégé) Ty sa opovažuješ takto s nami nakladať, nuž ale ty? (Kal.)

2. uvádza zvolacie vety so silným citovým zafarbením (niekedy i vo forme otázky); zried. býva i uprostred vety: Ach, ach, ale ste mi vyviedli, — božekal riaditeľ. (Tat.) Nuž ale či toto kto slýchal? (Stod.) Ale, preboha, si to ty? (Kuk.) Ale nevravte! (Tat.) iron. Vy ste ale dobrý!

3. nár.význam častice asi: „ale sto korún“, správ. asi;

III. cit.

1. vyjadruje začudovanie: Ale, ale, taký sveta skúsený človek, ako ste vy, a neviete si pomôcť! (Jégé)

2. hovor. v spojení s niektorými zám. prísl. a čast. (ale kde, ale kdeže, ale čo, ale čoby, ale ba) vyjadruje zápor, vôbec nie, ešteže čo: Je od tých čias — ja, veru, bude aj tridsať rokov, ale čo, viac! (Taj.) Pokrútil hlavou a povedal: Ale ba, adaj do áreštu? (Krno)


asi čast.

1. býva pred číselnými výrazmi a dodáva im významový odtienok približnosti, približne, okolo: asi desať, asi tridsaťročná žena;

2. hádam, azda, možno, pravdepodobne: drobné škvrny na blúzke, asi od sĺz. (Reis.) Neprišiel. Je asi chorý.

asi i asik čast. strsl, čiast. zsl vyjadruje hodnotiaci postoj s odtienkom
a. pravdepodobnosti; hádam azda: To asi ňie šäďe takie pora̋tki (Zábrež DK); Asik príďem k vám pozreť (Košťany n. Tur. MAR); Oťiedz je asi ňezdraví, keď ňeprišou̯ (Bánovce n. Bebr.); Takí starí už asi nechodzá u nás tak tancuvat (Kostolné MYJ)
b. približnosti; približne, okolo: Odbehnú odo mna asi na šesto krokou (Pribylina LM); Ke_ca mladie junce učia oraď, voďia sa asi tri mesiace (Lišov KRU); Mi sme maľi jednu kobilu, ot tej sme asi štiroch prichovaľi si žrepcuov (Podmanín PB); Bolo to asi o Michale (Dobrá Voda PIE)

asi čast (obyč. pri číselných výrazoch) vyj. približovať, azda, hádam: asy w desyti dnech gich ocžekawame (LEVICE 1582); pryssli sme do Presspurku azsy okolo desyti hodjn (LAMAČ 1665); hoffyer gisti Helko reczeny naoral byl z priehona dedinskeho asy pod pol korcza (H. JASENO 1672); azsy w tidnyi u Fagana zenducže se cželatka (SKALICA 1723); asy na gedno deset nebo patnast kročagj (TURIEC 1729)

asi asi

Zvukové nahrávky niektorých slov

asi desať hodín ráno environ dix heures du matin
asi sto tridsať vierst environ cent trente verstes
asi šesťsto kubických metrov environ six cents mètres cubes
asi tri hodiny popoludní environ trois heures après-midi
byť asi osem hodín être environ huit heures
byť asi päť hodín être environ cinq heures
mať asi tridsaťdva rokov avoir trente-deux ans environ
merajú asi sto míľ mesure environ cent lieues
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu